4,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Boris Filan o sebe hovorí, že je tulák, s ktorým si cesta robí, čo chce. Nečíta sprievodcov, oveľa viac ho zaujímajú obyčajní ľudia, pravdivejší a úprimnejší informátori o meste a jeho živote. V ďalšej cestopisnej knihe blúdi autor po Istanbule, Krakove, Sarajeve a Florencii. A takto tieto štyri mestá autor charakterizuje:
Istanbul kradne srdcia, ale bohato vás za to odmení.
Krakov ma schmatol, hodil medzi ľudí ako na tobogan a ja som sa nezvyčajne rozjarený dal unášať silou chvíle a žiarou spoločného pocitu sviatočnosti.
Sarajevo vás zo svojho objatia len tak nepustí.
Florencia nie je mesto, ale slnečná sústava, v ktorej obiehajú planéty okolo žiarivého slnka, ktoré sa volá Uffizi.
-m-
Cestopisné rozprávanie sprevádza čitateľa Istanbulom, Krakovom, Sarajevom a Florenciou. Filan sa necháva viesť zvedavosťou, rozhovormi s miestnymi a nečakanými stretnutiami. V úvode priznáva, že pred cestou radšej číta básnikov a legendy než turistických sprievodcov. Práve odbočenia, náhody a drobné nedorozumenia mu umožňujú objavovať mestá z osobnejšej perspektívy. Kniha spája zážitky z ciest s úvahami o ľuďoch, umení, minulosti a každodenných pôžitkoch. Autor si všíma atmosféru ulíc, jedlo, rozhovory aj detaily, ktoré by pri rýchlej prehliadke mesta ľahko zanikli. V dobovom rozhovore vysvetľoval, že cestuje aj preto, aby mohol zažiť prekvapenie a následne o ňom rozprávať. Jeho humor často vyrastá z vlastnej nepripravenosti a schopnosti premeniť nepríjemnosť na príbeh. Výstižnou ukážkou je návšteva istanbulského Múzea nevinnosti spojeného s románom Orhana Pamuka. Filan sa naň literárne pripravil, ale zážitok mu zatienila nehoda s fotoaparátom. Nasledujúce hľadanie opravára ho priviedlo do ďalšieho, celkom neplánovaného príbehu mesta. Táto epizóda dobre vystihuje význam názvu knihy: zablúdenie môže byť zdrojom objavu.
Boris Filan (*1949, Bratislava) je slovenský spisovateľ, textár, scenárista a rozhlasový rozprávač. Vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU a pracoval v Československej televízii. Známy je spoluprácou s Pavlom Hammelom, skupinami Prúdy a Elán, cestopisnými knihami Tam-tam aj rozhlasovou Pálenicou. Jeho prózy využívajú cit pre pointu, rytmus rozprávania a obrazné pomenovanie všedných situácií.
Dodo Dobrík (*1977) je slovenský grafický dizajnér, absolvent VŠVU a autor stoviek knižných obálok. Za obálku Foerovho románu Tu som získal v roku 2019 ocenenie D&AD Wood Pencil. Výtvarná podoba bola pre autora mimoriadne dôležitá. V rozhovore ju spojil s obdivom k dávnym tvorcom krásnych miest a predmetov. Dobrík napokon uskutočnil jeho predstavu vrátane nezvyčajného detailu — špeciálnych vyšívaných lacetiek, teda látkových záložiek. Textové časti a fotografické bloky boli usporiadané tak, aby si čitateľ mohol vychutnať aj plynulé rozprávanie.
Slovenská literatúra je v ponuke Slovartu širším edičným zaradením domácej tvorby. Umenie zablúdiť zároveň voľne pokračuje vo Filanovej cestopisnej línii, ku ktorej patria Vodka, duša, kaviár, Rozhovor s tigrom a Káva od Felliniho. Jednotlivé knihy možno čítať samostatne; spája ich autorov spôsob pozorovania a rozprávania. Knihu predstavili 19. mája 2014 v Bratislave a jej krstnými mamami sa stali Oľga Feldeková a Katarína Svetková. Čitateľský ohlas potvrdilo druhé miesto v ankete Kniha roka 2014, za Dialógmi s hviezdami literatúry Ľuboša Juríka. Išlo o čitateľskú anketu Knižnej revue.
-aicha-
