Nedostupné
Krátky popis:
Dubček patril do generácie mojich rodičov. Jeho zaradenie sa do radov profesionálnych politických pracovníkov komunistickej strany obišlo môj detský a neskôr mladícky záujem. Teraz ma však upútal.
Nástupom do služby, a najmä pre to, čo som musel urobiť, sa mi niektoré údaje zo života Alexandra Dubčeka zazdali zaujímavé. Obidvaja jeho rodičia boli komunisti. Počali ho v ďalekej Amerike, kam odišli za prácou. Na svet prišiel v Uhrovci 27. novembra 1921 len niekoľko týždňov po ich návrate domov. Zhodou okolností sa v tom Istom dome stošesť rokov pred ním narodil Ľudovít Štúr (1815-1856), národovec, básnik a politik, ktorý sa zaslúžil o spisovnú slovenčinu.
Ešte ako malé dieťa odišiel Alexander Dubček s rodičmi do Sovietskeho zväzu, kde vyrastal a chodil do školy. Domov na Slovensko sa vrátil ako sedemnásťročný. Členom Komunistickej strany Československa sa stal veľmi mladý, bol aj účastníkom Slovenského národného povstania. Prešiel množstvom straníckych funkcií od tých najnižších až po najvyššiu, poslancom Národného zhromaždenia sa stal ako náhradník namiesto iného poslanca, ktorý náhle zomrel. V päťdesiatych rokoch študoval tri roky na Vysokej škole politickej pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v Moskve.
Pekný, veľký dom vo vilovej štvrti pod Slavínom nekúpil, nepostavil, nezdedil, nevyženil. Bol mu jednoducho pridelený, vraj po nejakom emigrantovi. Neoveroval som to. V šesťdesiatych rokoch mal problémy s vtedajším najvyšším šéfom strany Antonínon Novotným. Z tohto obdobia pochádzajú indície o prvých záujmoch Štátnej bezpečnosti o jeho osobu. V januári 1968 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ a v roku 1969 bol normalizačne zbavený všetkých funkcií. Potom sa na pol roka stal veľvyslancom v Turecku. Z Ankary odišiel svojvoľne. Vylúčili ho zo strany a pridelili mu zamestnanie mechanizátora v Západoslovenských Štátnych lesoch v Bratislave-Krasňanoch. Tam pracoval do roku 1982. zo všetkých spoločenských organizácii: z Revolučneho odborového hnutia (ROH), zo Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva (ZČSSP), dokonca poľovníkov. Mal zákaz držby poľovnej zbrane. Ak by bol vtedy členom organizácie združujúcej napríklad chovateľov včiel či filatelistov, moc by bola zariadila, aby ho vykopli aj z nich.
(úryvok z knihy)
Pozoruhodné svedectvo z druhej strany barikády
„Nenápadní eštebáci na chodníku pred Dubčekovou vilou. „Nenápadní" eštebáci na ostrovčeku električky. „Nenápadní" eštebáci všade, kam sa Dubček pozrel. Hodinu po hodine, deň za dňom - celé dve desaťročia. Stohy popísaných hlásení: S kým sa stretol? Koho pozdravil? Kam sa pozrel? Akým smerom sa obzrel?
Obludná nezmyselnosť sa pred nami vykresľuje prostredníctvom všedných, šedivých, zdanlivo banálnych obrazov. Vystupuje z tieňa zabudnutia, dostáva sa nám pod kožu.
Ale čo je najdôležitejšie: vďaka autorovej úprimnej, otvorenej a dôkladnej výpovedi budeme o systéme fungovania komunistickej ŠtB vedieť viac.
Štúdií o praxi ŠtB bolo napísaných viac. Spomienky tých, ktorým ŠtB vážne zasiahla do života, tiež poznáme. Toto je však otvorený pohľad do zákulisia, techniky i psychológie ŠtB zvnútra. Vďaka úprimnej výpovedi sledovača Štátnej bezpečnosti (a niekde i vďaka kúzlu nechceného) môžeme do myšlienkového sveta ŠtB nahliadnuť z druhej strany barikády".
Na autora môžeme mať rozličné názory. Môžeme ním pohŕdať alebo môžeme oceniť, že našiel odvahu všetko opísať a v závere knihy sa ospravedlniť. Kto niečo podobné dokázal? Kto z nich?
Na takéto svedectvo sme čakali dvadsaťtri rokov.
Meno autora je pseudonym.
*-*
Pozoruhodné svedectvo z druhej strany barikády "Nenápadní" eštebáci na chodníku pred Dubčekovou vilou. "Nenápadní" eštebáci na ostrovčeku električky. "Nenápadní" eštebáci všade, kam sa Dubček pozrel. Hodinu po hodine, deň za dňom - celé dve desaťročia. Stohy podpísaných hlásení: S kým sa stretol? Koho pozdravil? Kam sa pozrel? Akým smerom sa obzrel? Obludná nezmyselnosť sa pred nami vykresľuje prostredníctvom všedných, šedivých, zdanlivo banálnych obrazov. Vystupuje z tieňa zabudnutia, dostáva sa nám pod kožu. Ale čo je najdôležitejšie: vďaka autorovej úprimnej, otvorenej a dôkladnej výpovedi budeme o systéme fungovania komunistickej ŠtB vedieť viac.
Štúdií o praxi ŠtB bolo napísaných viac. Spomienky tých, ktorým ŠtB vážne zasiahla do života, tiež poznáme. Toto je však otvorený pohľad do zákulisia, techniky i psychológie ŠtB zvnútra. Vďaka úprimnej výpovedi sledovača Štátnej bezpečnosti (a niekde i vďaka kúzlu nechceného) môžeme do myšlienkového sveta ŠtB nahliadnuť "z druhej strany barikády".
Na autora môžeme mať rozličné názory. Môžeme ním pohŕdať alebo môžeme oceniť, že našiel odvahu všetko opísať a v závere knihy sa ospravedlniť. Kto niečo podobné dokázal? Kto z nich?
Na takéto svedectvo sme čakali dvadsaťtri rokov.
-d-
