TARZANOV NÁVRAT

Krátky popis:

Druhým dielom Tarzanových príbehov sa ako červená niť vinie jeho láska k Jane Porterovej, ktorej sa šľachetne vzdal. Prenikne do sveta ľudí a pohybuje sa vo vyššej spoločnosti, kde si však získa aj mnohých nepriateľov, medzi nimi dvoch veľmi nebezpečných. Zvláštna náhoda ho zavedie do tej istej džungle na západoafrickom pobreží, kde sa narodil a vyrástol. Po zlých skúsenostiach v civilizovanom svete sa rozhodne radšej žiť medzi zvieratami. Stretne však záhadný černošský kmeň, stane sa jeho kráľom a v tajomnom zabudnutom meste objaví veľký poklad. Zvláštne okolnosti privedú do Afriky aj Jane Porterovú, ktorá sa ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Zachrániť ju môže jedine Tarzan...
-g-

Druhý diel tarzanovského cyklu priamo nadväzuje na Tarzana z rodu opíc. Hrdina, ktorý sa vzdal Jane Porterovej, sa pokúša nájsť svoje miesto medzi ľuďmi. V Paríži mu pomáha priateľ Paul d’Arnot a Tarzan vstupuje do služieb francúzskej tajnej služby. Čoskoro však zisťuje, že spoločenská uhladenosť môže zakrývať intrigy, vydieranie a násilie. Jeho protivníkom sa stáva nebezpečný Nikolaj Rokoff, ktorého nepriateľstvo ho sprevádza aj na ceste späť do Afriky. Po návrate do džungle sa Tarzan zblíži s kmeňom Waziri a vydáva sa k tajomnému mestu Opar. Burroughs tu rozširuje pôvodný príbeh človeka vychovaného ľudoopmi o motív stratenej civilizácie, dávnych pokladov a hrozivých obradov. Do popredia vstupuje aj veľkňažka La. Súbežne sledujeme osudy Jane, ktorá sa napriek odlúčeniu od Tarzana nedokáže vyrovnať so svojou budúcnosťou. Ich cesty sa opäť približujú za dramatických okolností. Kniha strieda prostredie európskej spoločnosti, špionážne dobrodružstvo, námornú plavbu a africkú divočinu. Ústrednou témou zostáva Tarzanova príslušnosť k dvom svetom: dokáže si osvojiť spôsoby civilizovaného človeka, no slobodu a istotu nachádza predovšetkým v prírode. Pokračovanie zároveň upevňuje jeho podobu všestranného dobrodružného hrdinu, ktorého schopnosti presahujú telesnú silu a obratnosť.

Edgar Rice Burroughs (1875 – 1950) bol americký spisovateľ, tvorca Tarzana, Johna Cartera z Marsu a fantastického sveta Pellucidar. Pred úspechom v literatúre vystriedal vojenskú službu, viacero zamestnaní aj podnikateľských pokusov. Jeho rozprávačskou prednosťou bola schopnosť spájať rýchly dej, exotické prostredia a neobyčajných hrdinov. Tarzanovské romány postupne prerástli do rozsiahleho cyklu, ktorý ovplyvnil dobrodružnú literatúru, komiks aj film.

Štefan Hubač preložil do slovenčiny aj ďalšie Burroughsove romány, napríklad Tarzanove šelmy a Tarzanov syn. Jeho meno sa tak spája s viacerými pokračovaniami, prostredníctvom ktorých slovenskí čitatelia spoznávali rozsiahlejší Tarzanov svet. Preklad Tarzanovho návratu sa používal aj v neskorších vydaniach.

Vladimír Machaj (1929 – 2016) bol slovenský ilustrátor a grafik, absolvent pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej. Ilustroval vyše stovky kníh, venoval sa aj známkovej tvorbe a získal Cenu Ľudovíta Fullu. Jeho kresby výtvarne prepájajú tento román s prvým dielom. Pri dobrodružnom príbehu uplatnil zmysel pre zrozumiteľnú figurálnu kresbu a výrazné charaktery postáv.

Román začal vychádzať časopisecky už v roku 1913, knižne nasledoval v roku 1915. Jeho motívy sa dostali aj do nemého filmu The Revenge of Tarzan z roku 1920. Tarzana v ňom stvárnil Gene Pollar, pôvodným povolaním hasič, ktorý sa po tejto filmovej skúsenosti vrátil k svojmu zamestnaniu. Príbeh na plátne prešiel výraznými úpravami, zachoval však Rokoffove intrigy a Tarzanov boj o Jane. Zaujímavý detail sa týka slovenského vydávania: na obálke tejto knihy bol avizovaný ďalší zväzok Tarzanove šelmy. Ten síce vyšiel nasledujúci rok v rovnakom vydavateľstve, ale mimo edície Stopy. Do nej bol zaradený až pri oveľa neskoršom vydaní. Pri zostavovaní pôvodnej zbierky „stopoviek“ preto netreba automaticky pokladať všetky dobové tarzanovské knihy za súčasť edície.