VZORCE, DEFINÍCIE A PRÍKLADY Z RÁDIOTECHNIKY

Krátky popis:

Praktická príručka poľského odborného autora Leonarda Niemcewicza, určená najmä opravárom rádiotechnických zariadení, rádioamatérom a žiakom odborných rádiotechnických škôl. Slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Alfa v roku 1970 ako prvé slovenské vydanie v Edícii elektrotechnickej literatúry. Kniha patrí k typickým „vreckovým“ technickým príručkám svojej doby – namiesto rozsiahleho teoretického výkladu sústreďuje na jednom mieste potrebné definície, vzorce, vzťahy a praktické výpočty. Základnou myšlienkou knihy je rýchla orientácia v matematickom a fyzikálnom aparáte používanom v elektrotechnike a rádiotechnike. Dobová ponuka Slovenskej knihy ju charakterizovala ako publikáciu obsahujúcu „základné definície, vzťahy a vzorce z elektrotechniky, rádiotechniky a z príbuzných odborov“. Príručka bola koncipovaná tak, aby používateľ nemusel pri každom technickom probléme vyhľadávať vysvetlenie v rozsiahlych učebniciach. Vedľa stručných definícií poskytovala vzorce a ich praktické použitie na konkrétnych príkladoch. Takýto typ literatúry bol veľmi užitočný najmä pri opravách a návrhu rádiotechnických zariadení, kde bolo potrebné rýchlo dopočítať elektrické veličiny, parametre obvodov či charakteristiky súčiastok. Obsahuje 118 obrázkov a 17 tabuliek, takže nejde iba o zbierku matematických vzorcov, ale aj o graficky orientovanú technickú pomôcku. Určenie knihy bolo veľmi praktické: katalógový záznam ju opisuje ako príručku pre opravárov a zároveň pomôcku pre žiakov učňovských rádiotechnických škôl.

Leonard Niemcewicz bol poľský odborný autor, redaktor a prekladateľ technickej literatúry, ktorý sa špecializoval predovšetkým na rádiotechniku a elektroniku. Patril medzi mimoriadne produktívnych autorov poľskej technickej literatúry druhej polovice 20. storočia. Jeho knihy neboli určené iba akademickému prostrediu, ale najmä technikom, opravárom, rádioamatérom a študentom odborných škôl. K jeho ďalším významnejším publikáciám patrili napríklad: Podręczna encyklopedia radioamatora – rozsiahla rádioamatérska encyklopédia; tretie prepracované a doplnené vydanie z roku 1968 malo až 840 strán. Zasady radiotechniki – príručka základov rádiotechniky z roku 1966. Lampy elektronowe i półprzewodniki – rozsiahla príručka venovaná elektrónkam a polovodičom; jej štvrté pozmenené vydanie z roku 1975 malo 647 strán. Technologia dla radiomonterów – odborná príručka pre rádiomontérov, vydaná vo Varšave už v roku 1960. Niemcewicz pôsobil aj ako odborný prekladateľ. V roku 1965 napríklad preložil z ruštiny príručku A. N. Paškova a V. P. Korsakova Radiowe przyrządy pomiarowe, venovanú rádiovým meracím prístrojom. Pôsobil tiež ako redaktor technických publikácií; v roku 1973 napríklad redigoval kolektívnu príručku Radioelektronika. Jeho bibliografia tak ukazuje autora, ktorý sa systematicky snažil vytvárať praktické referenčné príručky pre ľudí pracujúcich s rádiovou a elektronickou technikou.

Slovenský preklad pripravil Vladimír Kašša. Kašša prekladal Niemcewicza do slovenčiny opakovane. Je doložený napríklad aj ako prekladateľ knihy ABC polovodičovej elektroniky, ktorú vydalo Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry v roku 1967 a Alfa opätovne v prepracovanom vydaní roku 1974. Nešlo teda o náhodný jednorazový preklad, ale o spoluprácu s autorovou odbornou literatúrou, vďaka čomu sa Niemcewiczove príručky dostávali k slovenským technikom v domácej terminológii.

Slovenská kniha súvisí s Niemcewiczovou poľskou príručkou Radiotechnika: wzory, definicje, obliczenia. Poľské knižničné katalógy evidujú vydanie už z roku 1965; neskoršie tretie, opravené a doplnené vydanie vyšlo vo Varšave v roku 1973 a malo 243 strán. Slovenské vydanie z roku 1970 tak patrí do širšej série vydaní a prekladov praktickej rádiotechnickej príručky, ktorá sa priebežne aktualizovala podľa rýchleho vývoja elektroniky. Zaujímavým dokumentom je reklama na technickú literatúru v časopise Amatérské radio z roku 1976. Niemcewiczove Vzorce, definície a príklady z rádiotechniky tam Slovenská kniha ponúkala za 16 Kčs. Kniha teda zostávala v distribúcii a bola odporúčaná rádioamatérom ešte najmenej šesť rokov po svojom vydaní.

Rok 1970 je z hľadiska rádiotechniky zaujímavý. Elektrónkové prijímače a zariadenia boli ešte stále bežnou súčasťou servisnej praxe, ale elektroniku už čoraz výraznejšie ovládali tranzistory a ďalšie polovodičové prvky. Práve Niemcewiczova bibliografia dobre dokumentuje tento prechod. Písal samostatne o elektrónkach, polovodičoch aj všeobecných princípoch rádiotechniky a jeho slovenská ABC polovodičovej elektroniky vyšla už v roku 1967. Pre dnešného zberateľa technickej literatúry je preto kniha zaujímavá aj ako dokument obdobia, keď vedľa seba existovali klasická elektrónková technika a nastupujúca polovodičová elektronika.

Časť konkrétnych údajov o historických súčiastkach je dnes samozrejme zastaraná, samotné fyzikálne zákony a veľká časť základných elektrotechnických vzťahov však zostávajú platné. Kniha tak môže byť stále použiteľná pri práci so staršími rádiami, zosilňovačmi a ďalšou analógovou technikou.

Zaujímavá je najmä pre rádioamatérov, opravárov historickej elektroniky, zberateľov meracej a rádiovej techniky a ľudí, ktorí sa chcú oboznámiť so spôsobom, akým sa rádiotechnika vyučovala a prakticky počítala pred nástupom kalkulačiek, počítačových simulácií a digitálnych meracích systémov.
-ai-