BOLI BOHOVIA NA ZEMI?

Krátky popis:

Däniken v krížovom výsluchu. Má priaznivcov i nežičlivcov. Kniha obsahuje výber dvoch stoviek najzaujímavejších otázok, ktoré sa na autora spúšťali ako krížová paľba všade, kde sa objavil. Odpovedal otvorene i na ostré, často nezdvorilé výpady a obhajoval svoje tézy. Dozvedáme sa nové skutočnosti o biblickej potope, pohrebiskách zvierat na Aljaške, atd.
-scriptorium.antique-

Na jar roku 1977 sme sa zišli na večeri: Erich von Däniken, vydavatelia Erwin Barth von Wehrenalp a Rolf Heyne a ja, Wilhelm Roggersdorf. Däniken poznamenal, že účastníci diskusií, ktoré viedol po celom svete, mu takmer vždy kládli tie isté otázky. Niekedy sa týkali kritických bodov jeho teórie, inokedy pramenili z nesprávneho pochopenia textu a občas odhaľovali zásadné nepochopenie danej problematiky – no tieto diskusie, často búrlivé a miestami až agresívne, vždy slúžili ako zdroj inšpirácie pre nové poznatky.

Nespomínam si však, kto ako prvý navrhol zostaviť tento medzinárodný súbor otázok a odpovedí, aby sme sa tak mohli s čitateľmi, ktorí nemali možnosť zúčastniť sa na diskusiách, podeliť práve o to, na čo by sa autora sami opýtali, keby ho mohli podrobiť spŕške otázok.
-g-

Táto kniha sa od väčšiny Dänikenových diel výrazne odlišuje. Nie je klasickou súvislou monografiou, ale súborom otázok a odpovedí vzniknutých z verejných diskusií, na ktorých autor čelil priaznivcom aj ostrým kritikom svojich hypotéz. Pôvodné nemecké vydanie Erich von Däniken im Kreuzverhör vyšlo v roku 1978 a obsahovalo 194 odpovedí na otázky čitateľov a poslucháčov z rôznych krajín. Däniken tu obhajuje svoje najznámejšie tézy o návštevách mimozemských civilizácií v dávnej minulosti, technologickej interpretácii starých náboženských textov a možnom mimozemskom pôvode „bohov“ opisovaných v mýtoch. Otázky sa dotýkajú Biblie, potopy sveta, archeológie, vzniku človeka, starých civilizácií, monumentálnych stavieb, UFO, možností medzihviezdneho cestovania i konkrétnych námietok proti Dänikenovým starším knihám. Ide o výber približne dvoch stoviek otázok, pri ktorých autor odpovedá aj na kritické a niekedy veľmi útočné námietky.

Práve dialógová forma patrí k najzaujímavejším vlastnostiam knihy. Čitateľ nevidí iba Dänikenove hotové tézy, ale aj argumenty, ktorými ich bránil pri verejnej konfrontácii. Objavujú sa otázky typu: prečo po údajných mimozemských návštevníkoch nezostali jednoznačnejšie dôkazy, či autor správne interpretuje staré texty, ako vysvetľuje evolúciu človeka alebo prečo archeológovia jeho závery odmietajú. Kniha preto zároveň predstavuje dobrý dokument atmosféry 70. rokov, keď už Dänikenove knihy vyvolávali celosvetové diskusie a „starovekí astronauti“ sa stali výrazným fenoménom populárnej kultúry. Z dnešného odborného pohľadu treba jeho interpretácie zaradiť k paleoastronautike a pseudoarcheológii, nie k akademickému archeologickému konsenzu. Hodnota knihy spočíva predovšetkým v dokumentovaní jedného z najvplyvnejších alternatívnych výkladov minulosti 20. storočia a spôsobu, akým jeho najznámejší propagátor reagoval na kritiku.

Erich Anton Paul von Däniken (14. apríl 1935, Zofingen – 10. január 2026) bol švajčiarsky spisovateľ a svetovo najznámejší popularizátor hypotézy paleoastronautiky. Preslávila ho už prvá kniha Erinnerungen an die Zukunft z roku 1968, po ktorej nasledovali desiatky ďalších titulov o údajných stopách mimozemských civilizácií v archeológii, náboženstvách a mytológii. Zomrel 10. januára 2026 vo veku 90 rokov. Pôvodne sa živil v hotelierstve a nemal akademické vzdelanie v archeológii ani histórii. Napriek tomu sa jeho knihy stali celosvetovými bestsellermi a významne ovplyvnili populárne predstavy o pyramídach, Nazce, starých bohoch či záhadných technologických motívoch v náboženských textoch. Jeho oficiálna bibliografia obsahuje 49 knižných titulov. Jeho názory zostávali počas celej kariéry predmetom sporov. Odborná archeológia jeho závery neprijala, no Däniken výrazne prispel k tomu, že téma „ancient astronauts“ prenikla do kníh, dokumentov, televízie a širšej populárnej kultúry.

Vznik knihy je sám o sebe nezvyčajný. Na jar 1977 sa Däniken stretol s vydavateľmi Erwinom Barthom von Wehrenalpom a Rolfom Heynem a redaktorom Wilhelmom Roggersdorfom. Däniken vysvetľoval, že počas prednášok po svete dostáva stále podobné kritické otázky. Z toho vznikol nápad diskusie nahrávať a vytvoriť z nich knihu. Text teda nevznikol ako klasický rukopis pri pracovnom stole, ale do veľkej miery z autentických verejných debát. Pôvodný úplný názov znel Im Kreuzverhör. Fragen und Diskussionen rund um die Welt. Waren Götter auf der Erde? – teda približne V krížovom výsluchu. Otázky a diskusie z celého sveta. Boli bohovia na Zemi? Slovenské vydanie využilo práve poslednú, čitateľsky najvýraznejšiu časť nemeckého názvu ako hlavný titul. Dänikenova oficiálna bibliografia uvádza 194 odpovedí. Slovenské kvariátne anotácie hovoria zaokrúhlene o dvoch stovkách otázok. Nejde teda o dve rozdielne verzie knihy, ale o rozdiel medzi presným a popularizačným údajom. (je tu takisto 194 otázok a odpovedí). Kniha bezprostredne nadviazala na Dänikenove Dôkazy z roku 1977. Aj chronológia jeho tvorby je v tomto smere zaujímavá: Dôkazy mali zhromaždiť argumenty v prospech jeho hypotézy, zatiaľ čo Im Kreuzverhör z nasledujúceho roku zachytáva reakcie verejnosti a autorovu obhajobu týchto argumentov. Nemecké vydanie vyšlo vo vydavateľstve Econ v Düsseldorfe a vo Viedni. Dobový knižný prehľad z roku 1978 ho uvádzal pod názvom Im Kreuzverhör – Waren Götter auf der Erde? a upozorňoval aj na obrazový materiál. České vydanie vyšlo v roku 1992 pod názvom Křížový výslech s podtitulom Dänikenovy teorie v palbě otázek. Preložila ho Jarmila Jarolímková. Českí vydavatelia teda na rozdiel od slovenského Remedia ako hlavný titul zachovali motív „krížového výsluchu“. Zaujímavý je aj samotný výraz „krížový výsluch“. Pôvodné nemecké im Kreuzverhör znamená doslova „pri krížovom výsluchu“. V knihe je to obrazné pomenovanie situácie, keď je Däniken vystavený rýchlemu sledu kritických otázok z publika. Forma otázka – odpoveď zároveň spôsobila, že kniha má dodnes odlišné tempo od jeho klasických cestopisno-záhadologických diel.

Dänikenove myšlienky už v tom čase výrazne prenikli do filmu. Dokument Erinnerungen an die Zukunft režiséra Haralda Reinla, založený na jeho staršej tvorbe, získal nomináciu na Oscara za najlepší celovečerný dokument. Jeho koncepcie neskôr ovplyvnili celý televízny žáner venovaný „starovekým mimozemšťanom“.
-ai-