ETIKA HOSPODÁŘSTVÍ I.

Krátky popis:

Životní dílo i úsilí ARTHURA RICHA (21. 1. 1910-25. 7. 1992), švýcarského protestantského theologa a průkopníka sociální etiky, Ize charakterizovat jeho vlastním výrazem „vírou prodchnutý realismus“. Prožil vnímavě dětství v dělnickém prostředí blíže německé hranice a politické i sociální otřesy po 1. světové válce. Pro theologii jej získal L. Ragaz. Jako student psal proti nacismu a zasazoval se pro uprchlíky před Hitlerem; v Paříži (1935/36) se u N. Berďajeva kriticky seznámil s mladým Marxem, trvalou inspirací mu byli Pascal a Zwingli. Po sňatku s Elisabeth Schneiderovou působil jako venkovský farář, pak jako ředitel semináře pro učitele; r. 1947 se habilitoval, r. 1954 získal profesuru theologie (po E. Brunnerovi) a od r. 1964 též na universitě v Curychu budoval Institut pro sociální etiku. Až do konce života byl vedle badatelského úsilí významně činný v církevní i občanské a sociální sféře. Příznačné pro jeho zralé tvůrčí období jsou už knihy Glaube in politischer Entscheidung (1962) a Christliche Existenz in der industriellen Welt (1957, 1964), ale vlastní syntezu normativního a věcného prvku v sociální etice podal teprve v Etice hospodářství (I-1984, II 1990): z víry ani z humanity nelze přímo vyvozovat společenská rozhodnutí, pouze jistá závazná kritéria (u Richa s mocným ekologickým akcentem); maximy meritorního rozhodování se pak musejí důsledně řídit věcnými hledisky - jsou tedy plně otevřeny odborné diskusi. Tento přístup je rozvinut v I. svazku, II. svazek rozvádí jeho aplikaci v ekonomii. Rich zdůvodňuje - dávno před pádem komunismu jednoznačnou opci pro tržní systém, ale též zásadní podněty pro jeho humánní další vývoj v národním i světovém měřítku. Český překlad vychází nedlouho po v italském a francouzském.
*-*

Moderní evangelický pohled na problémy a souvislosti dnešního světového hospodářského řádu, který hledá cestu ke spravedlivému a humanistickému uspořádání. První díl.
-m-

Prvý zväzok dvojdielneho diela švajčiarskeho reformovaného teológa Arthura Richa patrí k významným európskym prácam o hospodárskej etike druhej polovice 20. storočia. Rich skúma, ako možno spojiť ekonomickú účelnosť s ľudskou dôstojnosťou a spoločenskou zodpovednosťou. Prvý diel vytvára najmä teologické a filozofické základy; konkrétne hospodárske systémy rozoberá až druhý zväzok. Oxford University Press označuje Richovu dvojzväzkovú Wirtschaftsethik za jeho hlavné dielo.

Etika hospodářství I. nie je príručkou podnikateľskej morálky v zmysle jednoduchých pravidiel, čo je v obchode správne a nesprávne. Rich sa pýta oveľa základnejšie: podľa akých kritérií možno vôbec posudzovať hospodársky poriadok, podnikanie, prácu, vlastníctvo či ekonomické rozhodnutia. Ústrednou myšlienkou jeho koncepcie je napätie medzi tým, čo je „vecne primerané“ hospodárskej realite, a tým, čo je „primerané človeku“. Etická požiadavka podľa neho nemôže ignorovať fungovanie ekonomiky, ale ani ekonomická efektívnosť nemôže byť jediným kritériom správnosti. Richovu zásadu možno zhrnúť tak, že skutočne ľudské riešenie musí byť zároveň uskutočniteľné a vecne rozumné – a naopak, ekonomicky účelné riešenie nemôže byť skutočne správne, ak odporuje ľudskej dôstojnosti. Táto dvojica kritérií patrí k najznámejším prvkom jeho hospodárskej etiky. Autor vychádza z kresťanskej sociálnej etiky, no vedome vstupuje do dialógu s ekonómiou, sociológiou a politickou filozofiou. V jeho argumentácii sa objavujú okrem biblickej tradície aj podnety Maxa Webera, Martina Bubera či Johna Rawlsa. Moderná odborná literatúra poukazuje práve na túto snahu prepojiť teologickú etiku s reálnym fungovaním hospodárskych a spoločenských inštitúcií. Dôležité sú aj tri základné vzťahy človeka: vzťah k sebe samému, k druhým ľuďom a k inštitúciám či systémom, ktoré ľudia vytvárajú a ktoré následne spätne ovplyvňujú ich život. Rich preto chápe hospodársku etiku ako súčasť širšej sociálnej etiky – nejde iba o osobnú poctivosť jednotlivca, ale aj o morálnu kvalitu samotných pravidiel a inštitúcií. Prvý zväzok vytvára teoretické základy. Druhý diel, ktorý vyšiel v nemeckom origináli v roku 1990, už tieto kritériá aplikuje na trhové, plánované a svetové hospodárstvo.

Arthur Rich (21. január 1910, Neuhausen am Rheinfall – 25. júl 1992, Zürich) bol švajčiarsky reformovaný teológ a jeden z významných predstaviteľov protestantskej sociálnej a hospodárskej etiky. Jeho životopis je nezvyčajný aj tým, že pôvodne absolvoval učňovskú prípravu ako mechanik. Až neskôr získal maturitu a v rokoch 1932 – 1938 študoval teológiu v Zürichu. Pôsobil ako reformovaný farár, neskôr viedol učiteľský seminár v Schaffhausene a po habilitácii sa stal profesorom systematickej a praktickej teológie na Univerzite v Zürichu. V roku 1964 založil na Univerzite v Zürichu Institut für Sozialethik – Inštitút sociálnej etiky. Univerzita dnes uvádza, že pôvodným ťažiskom inštitútu bola práve hospodárska etika; postupne sa jeho záber rozšíril aj na politickú, environmentálnu a medicínsku etiku. Rich na univerzite pôsobil ako profesor v rokoch 1954 – 1977.

Jeho Wirtschaftsethik vyšla v dvoch zväzkoch – prvý v roku 1984, druhý v roku 1990. Dielo získalo značný vplyv najmä v nemecky hovoriacom prostredí a dodnes je predmetom odborných štúdií. Oxford University Press mu v roku 2014 venovalo podstatnú časť monografie Theology and Economic Ethics: Martin Luther and Arthur Rich in Dialogue.

Na českom preklade prvého zväzku sa podieľali Karel Floss, Václav Frei, Alois Rozehnal a Václav Žilinský. Najznámejšou osobnosťou tejto skupiny je Karel Floss (1926 – 2024), český filozof, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg. Počas komunistického režimu sa podieľal na neoficiálnych filozofických seminároch; po roku 1989 založil Letnú filozofickú školu a pôsobil ako docent filozofie na Univerzite Palackého. V rokoch 1996 – 1998 bol aj členom Senátu Parlamentu ČR.
Zaujímavé je tiež meno Aloisa Rozehnala (1906 – 1982), právnika, politika a exulanta po februári 1948, ktorý pôsobil v Spojených štátoch a prekladal aj teologickú literatúru.

Richovo dielo vznikalo na rozhraní dvoch disciplín, ktoré sa často považovali za vzdialené – teológie a ekonómie. Jeho zámerom bolo prekonať predstavu, že etika musí nevyhnutne obmedzovať ekonomickú racionalitu alebo že efektívne hospodárstvo sa musí zbaviť morálnych kritérií.

Jeho dvojica pojmov „Sachgemäßes“ a „Menschengerechtes“ – teda približne vecná primeranosť a primeranosť človeku – žije aj po autorovej smrti. Objavuje sa v modernej literatúre o podnikateľskej etike, sociálnych službách, cirkevných organizáciách či verejnom rozhodovaní. Richova formulácia sa používa ako argument proti jednostrannému chápaniu efektívnosti: hospodárske riešenie má fungovať, ale zároveň má slúžiť ľuďom. Rich pritom neobhajoval jednoduché odmietnutie trhu. Jeho cieľom bolo hľadať spoločensky a ekologicky regulované hospodárstvo, ktoré rešpektuje ekonomické zákonitosti, ale podriaďuje ich širšiemu ľudskému účelu. Moderné interpretácie jeho diela preto zdôrazňujú snahu spojiť ekonomickú a etickú racionalitu.

České vydanie je zaujímavé aj svojím dátumom. Obe časti vyšli v roku 1994, teda iba niekoľko rokov po páde československého plánovaného hospodárstva a prechode k trhovému systému. Druhý diel, venovaný priamo trhovému, plánovanému a svetovému hospodárstvu, tak vyšiel v čase, keď boli tieto otázky v Česku a na Slovensku mimoriadne aktuálne. Richova kniha mala dlhý akademický život. Slezská univerzita v Opave uvádza Etiku hospodářství I. medzi povinnou literatúrou svojho predmetu Etika ešte v akademických obdobiach 2025 a 2026.

Zaujímavý je aj širší osud odboru. Inštitút sociálnej etiky, ktorý Rich v Zürichu založil v roku 1964 s pôvodným dôrazom na hospodársku etiku, funguje dodnes. V roku 1985 udelila Univerzita v St. Gallene Arthurovi Richovi čestný doktorát. Univerzitné dejiny ho uvádzajú ako profesora systematickej teológie a sociálnej etiky z Univerzity v Zürichu.
*ai*