K VEČNÉMU MIERU

Krátky popis:

Kantov príspevok k dejinám politickej filozofie, v ktorom predkladá model mierového spolužitia medzi národmi, dopĺňa spis vysvetľujúci jeho praktickú filozofiu založenú na kategorickom imperatíve.
-d-

Filozofický traktát „K večnému mieru“ s podtitulom Filozofický náčrtok od jedného z najvýznamnejších osvietenských mysliteľov Immanuela Kanta (1724 – 1804) vyšiel v slovenskom preklade v roku 1963 vo Vydavateľstve politickej literatúry (VPL) v Bratislave. Kniha bola publikovaná v pevnej väzbe, a ide o vôbec prvé slovenské knižné vydanie tohto zásadného politicko-filozofického spisu. Významnou súčasťou tohto vydania je rozsiahla sprievodná štúdia poprednej slovenskej filozofky a historičky filozofie Eleny Várossovej (1926 – 2010), ktorá dielo zasadila do kontextu dejín sociálneho a politického myslenia. Preklad pôvodného nemeckého textu Zum ewigen Frieden: Ein philosophischer Entwurf z roku 1795 pre toto vydanie pripravil rešpektovaný slovenský filozof a prekladateľ Teodor Münz (1926 – 2022), ktorý neskôr preklad zrevidoval pre druhé slovenské vydanie v roku 1996.
V tomto politicko-filozofickom projekte Kant načrtol utopický, no prísne racionálny právny a morálny rámec, ktorý by trvalo zabránil vzniku budúcich vojen medzi štátmi. Dielo napísal vo forme fiktívnej medzinárodnej mierovej zmluvy, ktorá je rozdelená na predbežné a definitívne články. V predbežných článkoch Kant požaduje okamžité kroky na zamedzenie konfliktov, ako je postupné rušenie stálych armád, zákaz miešania sa do ústavy iných štátov či zákaz uzatvárania mierových zmlúv s tajnou výhradou budúcej vojny. V definitívnych článkoch následne formuluje tri základné podmienky trvalého mieru. Prvou je požiadavka, aby občianska ústava každého štátu bola republikánska, čo zabezpečí, že o vyhlásení vojny budú rozhodovať samotní občania, ktorí by niesli jej následky. Druhou podmienkou je vytvorenie medzinárodného zväzu slobodných štátov, teda akejsi federácie mieru, ktorá by chránila slobodu krajín bez toho, aby im vládla ako nadradený svetový štát. Treťou podmienkou je zavedenie kozmopolitného práva, ktoré Kant obmedzuje na podmienky všeobecnej pohostinnosti, teda na právo cudzinca nebyť po príchode na územie iného štátu prijímaný nepriateľsky. Táto útla, no myšlienkovo hlboká kniha predbehla svoju dobu a stala sa teoretickým predchodcom moderných medzinárodných organizácií, ako bola Spoločnosť národov či neskoršia Organizácia Spojených národov.
-aige-

Filozofický spis skúma, za akých podmienok môže medzi štátmi vzniknúť trvalý mier. Kant rozlišuje medzi dočasným zastavením bojov a usporiadaním, ktoré dokáže predchádzať ďalším vojnám. Za jeho základ považuje republikánske zriadenie štátov, ich slobodné združovanie a rešpektovanie práv človeka aj pri kontakte s cudzou krajinou. Mier tak predstavuje ako úlohu práva, politických inštitúcií a zodpovedného konania.

Text má podobu návrhu mierovej zmluvy s predbežnými a definitívnymi článkami. Kant sa venuje napríklad tajným výhradám v mierových dohodách, stálemu vojsku, vojnovému zadlžovaniu či násilnému zasahovaniu do usporiadania iných štátov. Slovenské vydanie sprevádza úvod Eleny Várossovej, ktorý zasadzuje dielo do filozofických súvislostí.

Pôvodný spis vyšiel v roku 1795 a začína sa prekvapivo čiernym humorom. Kant pripomína vývesný štít holandského hostinského, na ktorom bol pod označením večného mieru namaľovaný cintorín. Otvára tak otázku, či ľudstvo dokáže dosiahnuť pokoj aj inak než smrťou. Zaujímavá je aj forma diela: filozofická argumentácia preberá členenie diplomatickej zmluvy, čím sa približuje jazyku politiky, ktorú chce ovplyvniť. V slovenskom prostredí má toto vydanie osobitné miesto ako začiatok Münzovej dlhoročnej prekladateľskej práce na Kantových dielach.

Immanuel Kant (1724 – 1804) bol nemecký filozof osvietenstva, spätý s univerzitným prostredím Königsbergu. Jeho Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti zásadne ovplyvnili moderné uvažovanie o poznaní, morálke a estetike. Ústredné miesto v jeho filozofii má autonómia človeka – schopnosť používať vlastný rozum a konať podľa zásad, ktoré možno všeobecne obhájiť. Spis K večnému mieru patrí k jeho významným prácam z politickej filozofie.

Teodor Münz (1926 – 2022) bol slovenský filozof, historik filozofie a prekladateľ, dlhodobo pôsobiaci vo Filozofickom ústave SAV. Skúmal slovenské filozofické myslenie, osvietenstvo a otázky poznania. Slovenským čitateľom sprístupnil diela Kanta, Hegela, Feuerbacha, Nietzscheho či Freuda. Práve K večnému mieru bolo jeho prvým knižným prekladom Kanta; neskôr nasledovali aj náročné preklady Kritiky čistého rozumu a Kritiky praktického rozumu.