3,50 €
Dostupné
Krátky popis:
Filozofické dielo „Tři studie o Masarykovi“ od jedného z najvýznamnejších českých mysliteľov 20. storočia Jana Patočku (1907 – 1977) vyšlo v roku 1991 v spoločnom koedičnom vydaní pražských nakladateľstiev Mladá fronta a Vyšehrad. Kniha s rozsahom 152 strán bola vydaná v mäkkej väzbe v náklade 12 000 výtlačkov, pričom edične ju na základe zachovaných textov pripravil popredný český filozof a patočkovský editor Ivan Chvatík. Publikácia predstavuje vôbec prvé oficiálne domáce knižné vydanie týchto textov, ktoré pred rokom 1989 mohli kolovať iba ako samizdat alebo vychádzať v exilových vydavateľstvách.
Tento zväzok spája tri samostatné eseje, v ktorých Patočka podrobuje hlbokej, kritickej a nekompromisnej filozofickej reflexii myšlienkový svet, politické postoje a celoživotné dielo prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Prvá štúdia s názvom Kolem Masarykovy filosofie náboženství, ktorú Patočka napísal v roku 1976, sa zaoberá Masarykovým poňatím viery, modernou krízou človeka a jeho snahou nahradiť tradičné náboženstvo novou, racionálnou religiozitou. Druhý text, nazvaný Pokus o českou národní filosofii a jeho krise, analyzuje Masarykov koncept českých dejín a jeho snahu vybudovať národnú identitu na humanitných ideáloch, pričom Patočka poukazuje na vnútorné rozpory a limity tohto idealistického prístupu v konfrontácii s reálnou politickou praxou. Tretia, najrozsiahlejšia štúdia Ideál humanitní a dnešek vznikla pôvodne pre samizdatový zborník k Masarykovmu výročiu a prináša hlbokú fenomenologickú kritiku Masarykovho osvietenského pozitivizmu. Patočka v nej oceňuje Masarykov morálny pátos a odvahu, no zároveň argumentuje, že Masarykova viera vo vedecký pokrok a lineárny vývoj ľudstva bola prekonaná tragickými skúsenosťami svetových vojen a totalitných režimov 20. storočia.
Kniha je kľúčovým príspevkom k diskusii o zmysle českých dejín a dodnes slúži ako zásadná pomôcka pre študentov filozofie, histórie a politológie.
-aige-
Kniha spája tri filozofické štúdie venované mysleniu Tomáša Garrigua Masaryka. Patočka skúma jeho chápanie duchovnej krízy Európy, vzťah náboženstva a filozofie i pokus založiť český národný program na filozofickom výklade dejín. Masarykove názory zasadzuje do európskych súvislostí a porovnáva ich najmä s myslením Edmunda Husserla. Oceňuje jeho mravnú vážnosť, zároveň však kriticky preveruje filozofické predpoklady jeho postojov. Kniha osloví čitateľov so záujmom o české intelektuálne dejiny, fenomenológiu a otázky zodpovednosti človeka v modernom svete.
Obsah tvoria práce Masarykovo a Husserlovo pojetí duševní krize evropského lidstva, Pokus o českou národní filosofii a jeho nezdar a Kolem Masarykovy filosofie náboženství. Súbor dopĺňajú doslov a edičná poznámka. Zaujímavosťou je časové rozpätie vzniku textov: štúdia porovnávajúca Masaryka a Husserla pochádza už z roku 1936, zatiaľ čo ďalšie dve vyšli spoločne v samizdatovej Edícii Expedice v roku 1977 pod názvom Dvě studie o Masarykovi. Súbor zároveň otvoril obnovenú edíciu Váhy, ktorej pôvodné pôsobenie prerušila normalizácia. Spája tak Patočkov dlhodobý záujem o Masaryka s návratom slobodného filozofického vydávania po páde komunistického režimu.
Jan Patočka (1907 – 1977) bol český filozof, predstaviteľ fenomenológie a významný interpret antickej filozofie, Komenského i moderného európskeho myslenia. Študoval u Edmunda Husserla a Martina Heideggera. Ústrednými témami jeho práce boli ľudská existencia, sloboda, dejinnosť a osobná zodpovednosť. Jeho bytové semináre výrazne ovplyvnili české nezávislé intelektuálne prostredie; občiansku angažovanosť zavŕšil pôsobením v Charte 77. Medzi jeho najznámejšie diela patria Přirozený svět jako filosofický problém a Kacířské eseje o filosofii dějin.
Vydanie pripravili Ivan Chvatík a Pavel Kouba, doslov napísal Pavel Kouba. Obaja patria k Patočkovým žiakom a editorom jeho diela. Chvatík sa podieľal na uchovaní a samizdatovom sprístupňovaní filozofovej pozostalosti. Kouba, filozof a prekladateľ so záujmom predovšetkým o fenomenológiu a Nietzscheho, s ním spoluzakladal Archív Jana Patočku.
Prebal a grafickú úpravu vytvoril Zdeněk Ziegler (1932 – 2023), český typograf, grafický dizajnér a pedagóg. Preslávil sa knižnou úpravou aj filmovými plagátmi; pôsobil tiež ako rektor pražskej UMPRUM. Jeho práca pre edíciu Váhy patrí k výrazným príkladom typograficky založenej knižnej úpravy.
