UTOPIE

Krátky popis:

Polský sociolog Jerzy Szacki se ve své studii věnuje utopickému myšlení v dějinách společnosti. Na textech fikčních i politických a filozofických sleduje konstanty a proměny utopických představ od Platóna až po současné dystopické vize. Určité motivy utopického myšlení projevují překvapující trvalost a věrně doprovázejí lidstvo téměř od úsvitu historických dob až po naši současnost.
-d-

Útla, no hlboká sociologicko-filozofická štúdia Utopie od významného poľského sociológa a historika myslenia Jerzyho Szackého vyšla v českom preklade v roku 1971 v pražskom nakladateľstve Mladá fronta. Kniha bola vydaná ako súčasť intelektuálnej edície Most. Má rozsah 112 strán, menší osmičkový formát (20 cm) a vyšla v pôvodnej brožovanej väzbe s výraznou jednofarebnou obálkou bez prebalu. Z poľského originálu ju do češtiny preložil Jan Sedláček.

Jerzy Szacki (1929 – 2016) patril k elite takzvanej „Varšavskej školy histórie ideí“, ktorá v 60. rokoch vniesla do stredoeurópskeho marxizmu svieži závan západného sociologického realizmu. Kniha Utopie vyšla v Poľsku v prelomovom období. Československé vydanie v Mladej fronte v roku 1971 však bolo mimoriadne riskantným krokom. Po augustovej okupácii 1968 a s nástupom najtvrdšej normalizácie sa úvahy o slobodnej, ideálnej spoločnosti stávali politicky podozrivými. Vydavateľstvo text pretlačilo v dobiehajúcej edícii Most skôr, než cenzúra stihla poľských neortodoxných sociológov kompletne zakázať.
Vtedajšia komunistická ideológia striktne rozdeľovala dejiny na „vedecký socializmus“ (správna štátna doktrína) a „utopický socializmus“ (naivné predstavy minulosti, ktoré už boli prekonané). Szacki túto dogmu v knihe elegantne ignoruje. Utopizmus nedefinuje ako historický omyl, ale ako permanentnú, trvalú a zdravú vlastnosť ľudstva. Hovorí, že človek bude utópie vytvárať dovtedy, kým bude nespokojný so svojou aktuálnou prítomnosťou.
Szacki v tejto útlej knižke položil základy, z ktorých dodnes citujú sociológovia na Karlovej univerzite či Masarykovej univerzite v Brne. Rozdelil utópie na dve zásadné vetvy: utópie úniku (utekanie pred realitou na vysnívané ostrovy či do minulosti) a utópie rekonštrukcie (snahy o násilné prestavanie reálneho sveta podľa ideálnej šablóny). Práve analýza utópií rekonštrukcie bola pre vnímavého normalizačného čitateľa mrazivou paralelou k totalitnému inžinierstvu, ktoré prebiehalo za oknami ich bytov.
Hoci má brožúrka len niečo vyše sto strán, Szackému sa podarilo na malom priestore prepojiť antického Platóna, renesančného Thomasa Mora a Tommasa Campanellu až po moderné dystopické hrozby 20. storočia. Vďaka tomu je toto české vydanie z roku 1971 dodnes pevnou súčasťou odporúčanej literatúry pre štúdium politológie a sociológie.
-ai-