3,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Přednášky na cambridžské universitě v lednu - březnu 1961 v rámci cyklu G.M. Trevelyana.
-d-
Významný historik sa snaží zosúladiť doktrínu pokroku so súčasným stavom sveta vo svetle moderných konceptov determinizmu, náhody, kauzality, objektivity a úlohy jednotlivca v dejinách.
-g-
Kultová metodologická esej Co je historie? od vplyvného britského historika, diplomata a politológa Edwarda Halletta Carra vyšla v českom preklade v prelomovom roku 1967 v pražskom nakladateľstve Svoboda. Kniha bola vydaná ako súčasť intelektuálnej edície Otázky dějin. Ide o text menšieho osmičkového formátu s rozsahom 167 strán, ktorý vyšiel v pôvodnej brožovanej väzbe. Dielo do češtiny preložil Jaroslav Strnad a odborným doslovom s názvom Edward Hallett Carr – netypický typ historika ho opatril popredný český historik Josef Polišenský.
Ide o precízne spracovaný súbor šiestich prednášok, ktoré Carr predniesol na Cambridžskej univerzite od januára do marca 1961 v rámci cyklu G. M. Trevelyan Lectures. Carr v nich rozmetal vtedajší prežitý pozitivizmus a dogmatické vnímanie dejepisu.
Vydanie Carra pod hlavičkou nakladateľstva Svoboda (oficiálne vydavateľstvo Ústredného výboru KSČ) v roku 1967 so sebou nesie obrovský politický paradox. E. H. Carr bol v západnom svete známy ako autor monumentálnych 14-zväzkových Dejín Sovietskeho Ruska a bol otvoreným sympatizantom sovietskeho zriadenia, kvôli čomu ho na Západe často označovali za ľavicového apologéta. Vtedajšia československá cenzúra jeho vydanie v roku 1967 s radosťou schválila, pretože Carrov historický determinizmus vzdialene pripomínal marxistický pohľad na svet. Carr však odmietal slepú dogmu a presadzoval, že história je živý dialóg, čo vtedajším reformným komunistom pred Pražskou jarou dokonale vyhovovalo.
Hlavnou myšlienkou, ktorou Carr šokoval vtedajšiu akademickú obec, bol útok na takzvanú historickú objektivitu. Carr vyhlásil slávnu tézu, že historické fakty nehovoria samy za seba, ale hovoria len vtedy, keď im dá slovo historik, ktorý ich vyberá. Dejiny prirovnal k rybám na pulte: historik si uloví len to, čo chce, a pripraví to podľa vlastnej chuti. Kniha priniesla revolučnú definíciu: „História je nepretržitý proces interakcie medzi historikom a jeho faktami, nekonečný dialóg medzi prítomnosťou a minulosťou.“
(ai)
