LETIA PLTE DOLU VODOU

Krátky popis:

Je najvyšší čas podrobne, dôkladne a vše stranne zodpovedať otázku, ako je možné, že na malom kúsku zeme pod Tatrami vo vrcholne nepriaznivých podmienkach zachoval sa národ, odlišný od okolitých spoločenstiev nielen jazykom, ale napríklad aj svojráznou, bohatou kultúrou (a to nielen ľudovou!), a že toto etnikum je v súčasnosti moderným, vyspelým národom, Čiastočne už odpoveď poznáme; Slováci nemali generácie kráľov, magnátov, po dlhé časy ich charakterizovala predovšetkým práca, práca vytrvalá a húževnatá pre seba, ale najmä pre cudzích. A práve sústredenosť na prácu, nie na výboje či inú ľahšiu obživu, zaslúžila sa o to, že tak zázračne vydržali v nepriazni osudu a teraz sa nemenej zázračne rozvíjajú. Niekde tu vidíme hlavné poslanie Hviezdoslavovej knižnice v budúcnosti: dostávať systematicky, cieľavedome a prístupnou formou do vedomia čitateľov údaje a doklady o tom, čo sa na našom území za posledné tisícročie odohrávalo a robilo, akú skutočnú účasť mali na tvorbe histórie naši predkovia, ako a čim žili, čo zanechali po sebe, z čoho môžeme vychádzať, čo nás môže povzbudiť v súčasných i vzdialenejších úsiliach.
Jednu z ciest ako plniť túto úlohu vidíme v populárnych monografiách o hlavných a typických zamestnaniach slovenského ľudu v minulosti (pastierstvo, roľníctvo, baníctvo, zlatníctvo, pltníctvo, drevorubačstvo, drotárstvo, olejkárstvo, plátenkárstvo atď., atd.). Pokúsime sa v nich sústrediť všetok dôležitý a potrebný materiál, základné údaje a informácie o vzniku, vývine, prejavoch a vlastnostiach jednotlivých zamestnaní, čo všetko spestrime dobovými ilustráciami a obrazmi. Prvou monografiou z tohto radu je kniha M. A. Husku Letia pite dolu vodou. Zachytáva život a prácu pltníkov na Váhu, Hrone, Orave, Kysuci, Poprade a Dunajci v historickom priereze, pripomína ich svojrázne zvyky, piesne, povesti, príslovia, rozprávania o skutočných, hoci neuveriteľných príbehoch - lebo nič z toho si nezaslúži, aby čo len zlomok odniesla do nenávratna voda zabudnutia. Pestrosť a hodnotu publikácie zvyšujú obrazy M. Benku, M. A. Bazovského, R. Dúbravca, I. Weinera-Kráľa a iných maliarov a grafikov od 17. storočia po súčasnosť.
*-*

Jedna z najzaujímavejších slovenských kníh venovaných dnes už zaniknutému tradičnému povolaniu. Miroslav Anton Huska v nej zachytáva nielen techniku plavby dreva po Váhu, Hrone, Orave, Kysuci, Poprade a Dunajci, ale celý svet pltníkov – ich spôsob života, pracovnú terminológiu, zvyky, piesne, povesti, príslovia a príbehy. Kniha vyšla posmrtne v roku 1977, približne dva roky po autorovej smrti.

Huska sleduje slovenské pltníctvo v širokom historickom zábere. Plte neboli iba primitívnym dopravným prostriedkom, ale po stáročia predstavovali jeden z najdôležitejších spôsobov, ako dostať drevo z horských oblastí Slovenska do miest a na vzdialené trhy. Pltníci museli poznať rieku, prúdy, brody, pereje, nebezpečné skaly, mosty i miesta vhodné na pristátie. Ich práca vyžadovala značnú fyzickú silu, skúsenosť a schopnosť rýchlo reagovať na meniace sa podmienky. Nešlo pritom iba o krátke miestne presuny. Drevo zo severného a stredného Slovenska sa po riekach dostávalo do nížin a cez Dunaj aj ďalej do strednej a juhovýchodnej Európy. Kniha sa venuje pltníkom na Váhu, Hrone, Orave, Kysuci, Poprade a Dunajci. Okrem hospodárskych a technických stránok pltníctva zachytáva aj svojráznu pltnícku kultúru: pracovné zvyky, názvoslovie, piesne, porekadlá, povesti a rozprávania o neobvyklých udalostiach na riekach. Práve spojenie etnografie, histórie, techniky a folklóru robí z knihy viac než len publikáciu o doprave dreva. Huska dokumentuje celú sociálnu skupinu a spôsob života, ktorý už v čase vydania knihy prakticky patril minulosti.

Letia plte dolu vodou nie je úplne novým výskumom vzniknutým až v 70. rokoch. Huska vydal už v roku 1972 odbornú monografiu Slovenskí pltníci: Život, práca a kultúra slovenských pltníkov, ktorá mala 294 strán. Novší odborný zborník venovaný dejinám vodnej dopravy vysvetľuje vzťah oboch kníh pomerne presne: Letia plte dolu vodou je skráteným a prepracovaným textom Slovenských pltníkov, doplneným o rozsiahlejší folklórny materiál. To je veľmi dôležité aj pre charakter knihy. Odborné výsledky autorovho dlhoročného výskumu sú tu podané prístupnejšou a čitateľskejšou formou.

Miroslav Anton Huska (30. máj 1905, Liptovský Michal – 23. december 1975, Bratislava) - bol slovenský etnograf, folklorista, novinár, redaktor, literárny historik a spisovateľ. Študoval slavistiku a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu pôsobil ako asistent Slovanského seminára a absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Belehrade, Záhrebe, Krakove, Ľubľane a Sofii. Neskôr pracoval ako novinár, zahraničný spravodajca, pracovník Liptovského múzea, Národopisného ústavu SAV a Slovenského národného múzea. Jeho vedecký záujem sa sústreďoval predovšetkým na folkloristiku, etnografiu, ľudové rozprávania a tradičné povolania. Popri pltníctve skúmal napríklad liptovských murárov. Pre širšiu verejnosť sa preslávil aj ako autor a spracovateľ povestí. Napísal knihy Jánošík a víly, Liptovské povesti, Biela plť na Váhu, Tri zlaté tulipány, Skalný hrad na Kriváni či Tatranský zlatý jeleň. Spolu s Jánom Poliakom pripravil aj antológie Slovenské báje a Slovenské povesti. Huska nebol vedec, ktorý si pltníctvo vybral iba ako akademickú tému. Odborný zborník Univerzity Komenského uvádza, že pochádzal z pltníckej rodiny a vyrastal v liptovskom prostredí, ktoré patrilo k najvýznamnejším oblastiam slovenského pltníctva. Pri výskume preto kombinoval niekoľko druhov prameňov:
archívne dokumenty, staršie odborné publikácie, terénny etnografický výskum, rozhovory so skutočnými pltníkmi, vlastné rodinné skúsenosti a spomienky. To výrazne zvyšuje dokumentárnu hodnotu knihy. Huska totiž zachytával poslednú generáciu ľudí, ktorí pltníctvo ešte poznali ako reálne povolanie, nie ako turistickú atrakciu. Huska zomrel 23. decembra 1975, zatiaľ čo Letia plte dolu vodou vyšla až v roku 1977. Ide teda o posmrtné vydanie.
Slovenská národná knižnica pri knihe uvádza ako ďalšiu autorku Elenu Prandovú (1926–1999), konkrétne v úlohe autorky doslovu a ďalších edičných častí.
Elena Prandová (1926 – 1999) - Slovenská etnografka a pracovníčka Národopisného ústavu SAV. Od roku 1953 pôsobila ako odborná pracovníčka ústavu a istý čas viedla jeho dokumentačné oddelenie. Venovala sa dokumentácii tradičnej ľudovej kultúry a publikovala práce z oblasti etnografie. Jej účasť na posmrtnom vydaní Huskovej knihy preto nebola náhodná – patrila k profesionálnym etnografom prostredia, v ktorom Huska sám dlhé roky pracoval.

Plť mala zvláštnu ekonomickú logiku. Samotné plavidlo bolo zároveň nákladom. Zviazané kmene alebo opracované drevo sa po rieke dopravili k zákazníkovi a v cieli sa plť rozobrala. Drevo sa následne použilo ako stavebný alebo iný materiál. Pltníci sa preto z dlhších ciest často vracali po súši. Vďaka tomu bolo pltníctvo mimoriadne efektívnym spôsobom dopravy dreva v časoch, keď železnice a kvalitné cesty ešte neexistovali. Hoci od vydania knihy uplynulo takmer päťdesiat rokov, Huskov výskum sa stále cituje v súčasných odborných prácach o dejinách vodnej dopravy a tradičnej kultúre. Zborník venovaný histórii dunajskej plavby z roku 2024 priamo konštatuje, že problematiku slovenského pltníctva komplexne spracoval práve Huska a jeho knihy používa ako jeden zo základných zdrojov. To je pri populárno-náučnej knihe zo 70. rokov pomerne významné.

Pltníctvo má dnes aj medzinárodne uznanú kultúrnu hodnotu. V decembri 2022 bolo „timber rafting“ zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO ako spoločná nominácia Rakúska, Česka, Nemecka, Lotyšska, Poľska a Španielska. Slovensko síce nebolo súčasťou tejto konkrétnej nominácie, no Huskova kniha veľmi podrobne dokumentuje, že rovnaká tradícia mala mimoriadne silné korene aj na slovenských riekach.

Kniha obsahuje rozsiahlu obrazovú dokumentáciu – fotografie, reprodukcie a ďalší obrazový materiál. Práve fotografie starých pltí, pltníkov a riečnej dopravy výrazne zvyšujú dokumentárnu hodnotu knihy. Prvé vydanie vyšlo v náklade 12 000 exemplárov. Na odbornú etnografickú tému ide o pomerne vysoký náklad.
-ai-