OD OBRÁZKOV K PÍSMU

Krátky popis:

19. a 20. storočie prináša ľudstvu objavy zaniknutých zabudnutých svetov. Ani nie za sto rokov sa posunuli hranice zrodu našej kultúry o tisícročia. Už nám je dôverne známa mocná organizovaná ríša faraónov, odkrývajú sa pred nami pestré obrazy zo života starých Peržanov i oveľa mladších Turkov. Svet Homérových spevov sa stal historickou skutočnosťou. Ukázalo sa, že dávno pred Rímskou, Egyptskou I Perzskou ríšou prekvitala v Mezopotámii vyspelá ríša Sumerov. Boli objavené nové svety, ako Chetitská ríša a iné.
O nich a mnohých ďalších svedčia nielen mŕtvi a nemí svedkovia materiálnej kultúry a málo dôveryhodné správy pozdných letopiscov. O minulých svetoch nám hovoria dávni králi, kňazi, remeselníci, básnici i anonymní ľudia. Ľudia, ktorí svoju pýchu, ale i utrpenie, bolesť i radosť z dosiahnutých úspechov alebo životnú múdrosť vytesali do kameňa, vyryli do hliny, bronzu, zapísali na papyrus, plátno, kožu, drevo.
Zapísali. Lenže ich potomci už dávno zabudli kľúč k týmto písmam a jazykom. Písomné pamiatky boli nemé a zdalo sa, že sú odsúdené na večné mlčanie. Že tak predsa nie je, že väčšina týchto zabudnutých písiem a jazykov dnes už nie je problémom, to je zásluhou obetavého úsilia mnohých bádateľov. Champollion, Bauer, Grotefend, Chadwick, Ventris, Evans, Bedřich Hrozný, Dhorme, Brandis... Ich osudy charakterizujú vzrušujúce dobrodružstvá, napätie i nadšenie, tragika, útrapy, bezhraničná obetavosť, láska k predmetu bádania rozsiahle vedomosti.
Týmto ľuďom a ich práci venoval Ernst Doblhofer svoju knihu. Prináša v nej nielen množstvo zaujímavých historických faktov, ale aj pútavé čítanie pre každého, kto hľadá v knihe zábavu i po učenie.
*-*

Začalo sa to pred Sumerom a skončilo to vynájdením písma: * Egyptské písmo * Staroperzské klinové písmo * Mezopotámske klinové písmo * Chetitské hieroglyfy * Ugartský a Gublitský jazyk * Cyperské písmo * Krétsko-mykénske písmo * Staroturecké runové písmo * písmo Etruskov *
-d-

Od obrázkov k písmu s podtitulom Rozlúštenie zabudnutých písiem a jazykov je populárno-náučná kniha o jednom z najväčších dobrodružstiev archeológie a jazykovedy – o tom, ako sa vedcom podarilo znovu naučiť čítať jazyky a písma, ktorým ľudstvo celé stáročia či tisícročia nerozumelo. Slovenské vydanie vyšlo v roku 1972 vo vydavateľstve Obzor v edícii Malá moderná encyklopédia. Z nemeckého originálu preložila Elena Piovarcsyová.

Doblhofer nepredkladá iba všeobecné dejiny písma. Ťažiskom knihy sú konkrétne príbehy rozlúštenia starých písomných systémov – slepé uličky, omyly, náhodné objavy aj okamihy, keď sa jednotlivé znaky zrazu začali meniť na zrozumiteľné slová. Čitateľ sa stretáva s egyptskými hieroglyfmi, staroperzským a mezopotámskym klinovým písmom, chetitskými hieroglyfmi, ugaritským a gublitským prostredím, cyperským písmom, krétsko-mykénskymi písmami, starotureckými runami či etruským písmom. Kniha tak funguje takmer ako detektívka. Bádateľ má pred sebou znaky, ktorých hodnotu nepozná, nevie vždy ani to, akým jazykom je text napísaný, a z opakujúcich sa skupín, mien, dvojjazyčných nápisov či gramatických pravidelností musí rekonštruovať celý systém.

Ernst Doblhofer (1919 – 2002) bol rakúsky klasický filológ. Narodil sa v Eferdingu, študoval klasickú filológiu, históriu, anglistiku a germanistiku a po vojne dokončil doktorát na univerzite v Grazi. V roku 1964 sa habilitoval a od roku 1971 pôsobil ako profesor klasickej filológie na Univerzite v Kieli; tam zostal až do emeritovania. Kielská univerzita ho pri úmrtí v roku 2002 uviedla ako emeritného profesora svojho Institutu für Klassische Altertumskunde. Jeho najznámejšou knihou sa stala práve Zeichen und Wunder. Die Entzifferung verschollener Schriften und Sprachen, ktorá prvýkrát vyšla vo Viedni roku 1957 vo vydavateľstve Paul Neff. Dielo malo mimoriadne široký medzinárodný ohlas. Vyšlo vo viacerých vydaniach a bolo preložené okrem slovenčiny aj do angličtiny, francúzštiny, taliančiny, holandčiny, ruštiny, maďarčiny, portugalčiny a japončiny. Doblhofer pripravil aktualizované vydanie v roku 1993 a Reclam ho vydával aj neskôr.

Veľmi pekná slovná hra je ukrytá už v pôvodnom nemeckom názve Zeichen und Wunder. „Zeichen“ znamená znak alebo znamenie, ale „Zeichen und Wunder“ je zároveň nemecké ustálené spojenie – „znamenia a zázraky“. Duden dodnes uvádza frázu „Es geschehen noch Zeichen und Wunder!“ ako zvolanie údivu nad niečím nečakaným. Doblhofer teda názvom zároveň hovorí o písomných znakoch aj o takmer „zázračnom“ procese ich rozlúštenia.

Najznámejším príbehom knihy je samozrejme Rosettská doska. Objavená bola roku 1799 a obsahovala rovnaký text v hieroglyfickom, démotickom a gréckom písme. Práve gréčtina poskytla kľúč k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov. Thomas Young rozpoznal fonetickú hodnotu niektorých znakov a Jean-François Champollion v roku 1822 urobil rozhodujúci prielom. „Rosetta Stone“ sa v angličtine časom stalo metaforou pre kľúč, ktorý umožní rozlúštiť dovtedy nezrozumiteľný problém alebo systém. Oxford Academic túto metaforickú funkciu Rosettskej dosky priamo uvádza. Mimoriadne zaujímavý je aj príbeh lineárneho písma B. Rozlúštil ho v roku 1952 Michael Ventris – nie profesionálny klasický filológ, ale britský architekt. Dokázal, že tabuľky z Knóssu a Pylu obsahujú veľmi ranú formu gréčtiny. Jeho výsledok posunul písomne doloženú históriu gréčtiny približne o päť storočí dozadu. Ventris oznámil svoj prelom verejnosti 1. júla 1952 v rozhlasovom vysielaní BBC. Zaujímavé je, že Doblhoferova kniha vyšla iba päť rokov nato, v roku 1957. Pôvodné Zeichen und Wunder teda vzniklo v období, keď rozlúštenie lineárneho písma B ešte predstavovalo úplne čerstvú vedeckú senzáciu. Pozoruhodná je aj životnosť Doblhoferovej knihy. Napriek tomu, že pôvodný text vznikol pred takmer sedemdesiatimi rokmi, Masarykova univerzita v Brne uvádza slovenské vydanie Od obrázkov k písmu medzi študijnou literatúrou kurzu Písma světa ešte aj v akademických rokoch 2025/2026 a 2026/2027. To však neznamená, že všetky vedecké závery knihy sú dnes aktuálne. Výskum niektorých starovekých jazykov a písem od roku 1957 výrazne pokročil. Kniha je preto dnes cenná jednak ako úvod do dejín písma, ale ešte viac ako dejiny samotného procesu dešifrovania. Doblhofer získal dvakrát Theodor-Körner-Preis, v rokoch 1959 a 1968, a v roku 1979 Rakúsky čestný kríž za vedu a umenie I. triedy.
-ai-