SBORNÍK MATICE SLOVENSKEJ 1927

Krátky popis:

OBSAH.

Bujnák Pavel: Maďarské horh a slovenské hrochoť.
Hajnal Ignác: Povery z Kysuckej doliny
Houdek Fedor: Svadha vo Vajnoroch
Krčméry Štefan Z rukopisov Sama Chalupku
Kleinschnitzová Flóra: Z Dolno-kubínskej pozostalosti Sama Bohdana Hroboňa
Kleinschnitzová Flóra: Drobnosti bibliografické
Ormis Samo: Mária Séči. Činohra vo dvoch dejoch
Stránská Drahomíra: Dolná Poruba. Příspěvky k národopisné monografii slovenské vsi. (S kresbami a ilustráciami.)
Tichý Fr.: Bohuš Nosák a podkarpatskí Rusíni

LISTINÁR. Klementis E.: Paberky z turčianskeho župného archívu
Poznámky k článku "Z Dolno-kubínskej pozostalosti Sama Bohdana Hroboňa (str. 155.)"
Prietlačky.
*-*

Piaty ročník významného vedeckého periodika obnovenej Matice slovenskej prináša štúdie z národopisu, literárnej histórie, dejín a slovanskej vzájomnosti. Z dnešného pohľadu je cenný najmä tým, že zachytáva obdobie, keď sa po vzniku Československa systematicky budovala slovenská jazykoveda, etnografia a literárna história. Sborník nebol populárnym časopisom, ale jedným z hlavných odborných publikačných orgánov Matice slovenskej.

Matica slovenská bola po svojom násilnom zatvorení v roku 1875 obnovená v roku 1919. Popri kultúrnej a osvetovej činnosti začala budovať aj vlastné vedecké odbory a vytvárať priestor na systematický výskum slovenského jazyka, literatúry, dejín a ľudovej kultúry. Sborník Matice slovenskej začal vychádzať v roku 1922 a stal sa vedeckým orgánom obnovenej Matice. V tomto období ho redigoval významný literárny historik Jaroslav Vlček; neskôr sa jednotlivé vedné odbory natoľko rozvinuli, že sa pôvodný spoločný zborník začal členiť na samostatnejšie odborné časti.

Ročník V. z roku 1927 dobre ukazuje široký záber časopisu. Vedľa seba sa tu nachádzajú terénne národopisné výskumy, práce o osobnostiach slovenského národného obrodenia, publikovanie starších rukopisných a literárnych prameňov i štúdie venované slovensko-rusínskym kultúrnym vzťahom.

František Tichý – Bohuš Nosák a podkarpatskí Rusíni * Štúdia sa venuje cestám štúrovca Bohuša Nosáka-Nezabudova na Podkarpatskú Rus a jeho záujmu o tamojšie rusínske obyvateľstvo. Nosák patril k štúrovskej generácii, ktorá cestovanie po slovanských krajinách chápala aj ako spôsob vzájomného kultúrneho poznávania. Tichého práca zostala relevantným prameňom pre neskorší výskum Nosákových cestopisov a slovensko-rusínskych vzťahov a cituje ju aj moderná odborná literatúra.

Drahomíra Stránská – Dolná Poruba * Jeden z najzaujímavejších príspevkov celého ročníka. Česká etnografka Drahomíra Stránská tu publikovala rozsiahlu štúdiu Dolná Poruba. Příspěvky k národopisné monografii slovenské vsi. Práca zaberá strany 12–65 a obsahuje 14 obrazových ukážok a šesť tabuliek. Ide o skorý príklad systematickej národopisnej dokumentácie konkrétnej slovenskej obce. Štúdia sa dodnes objavuje v odbornej literatúre venovanej tradičnej kultúre trenčianskeho regiónu.

Fedor Ján Houdek – Svadba vo Vajnoroch * Houdek zachytil tradičný svadobný obrad vo Vajnoroch. Príspevok vyšiel v číslach 3–4 na stranách 97–103. Dnes má hodnotu nielen ako národopisná štúdia, ale aj ako historický záznam zvykov z oblasti, ktorá bola neskôr výrazne ovplyvnená rozrastaním Bratislavy.

Flóra Kleinschnitzová – Z dolnokubínskej pozostalosti Sama Bohdana Hroboňa * Rozsiahly pramenný príspevok na stranách 122–155 prináša materiál z dolnokubínskej pozostalosti romantického básnika Sama Bohdana Hroboňa. Kleinschnitzová patrila k významným predstaviteľom medzivojnovej slovenskej literárnej histórie a venovala sa najmä 19. storočiu. Jej edícia Hroboňovej pozostalosti sa dodnes cituje v literárnohistorických a biografických prácach o Hroboňovcoch.

Samuel Ormis – Mária Séči * V ročníku pokračovalo aj publikovanie staršieho literárneho textu Samuela Ormisa Mária Séči. Prvá časť bola vytlačená v číslach 1–2 na stranách 72–96 a pokračovanie v číslach 3–4 na stranách 155–173.

Takéto vydávanie starších, často ťažko dostupných textov bolo jednou z dôležitých funkcií matičného zborníka – neslúžil teda iba na publikovanie nového výskumu, ale aj na sprístupňovanie prameňov k dejinám slovenskej kultúry.

Jaroslav Vlček (1860 – 1930) bol český a slovenský literárny historik, kritik a jeden zo zakladateľov moderného vedeckého skúmania slovenskej literatúry. Vyštudoval slavistiku a germanistiku a od roku 1901 pôsobil ako profesor na Karlovej univerzite v Prahe. Slovenskej literatúre sa venoval už od mladosti a jeho Dejiny literatúry slovenskej patrili k základným prácam svojho odboru. Po obnovení Matice slovenskej sa výrazne podieľal na jej vedeckom a vydavateľskom smerovaní. Sborník Matice slovenskej redigoval od jeho vzniku v roku 1922 až do záveru svojho života.

Ročník 1927 vznikol iba osem rokov po obnovení Matice slovenskej. Ide teda o publikáciu z obdobia, keď sa jej vedecké pracoviská a odborné zbierky ešte len systematicky budovali. Význam Sborníka spočíval aj v prepájaní českých a slovenských odborníkov. V ročníku nachádzame napríklad českých bádateľov Františka Tichého a Drahomíru Stránskú vedľa slovenských autorov a historických prameňov. Takéto kontakty boli pre formovanie medzivojnovej slovenskej jazykovedy, etnografie a literárnej vedy veľmi významné. Stránskej Dolná Poruba patrí k zaujímavým príkladom terénnej etnografie 20. rokov. Nešlo iba o opis „pekných ľudových zvykov“, ale o pokus systematicky dokumentovať spôsob života dedinskej komunity. Národopisný odbor Matice mal v tomto období ambiciózny program zbierania materiálu z celého Slovenska. Práve v roku 1927 vystúpila na zasadnutí Národopisnej rady Matice slovenskej aj Alice Masaryková. Zdôraznila, že etnografi nemajú skúmať iba estetickú stránku ľudovej kultúry, ale aj každodennú prácu a spôsob života slovenského vidieka. Tento pohľad veľmi dobre zodpovedá charakteru štúdií, aké vychádzali v Sborníku.

Ročník obsahuje aj materiál, ktorý má dnes význam ďaleko presahujúci pôvodné časopisecké vydanie. Tichého práca o Bohušovi Nosákovi, Stránskej výskum Dolnej Poruby či Kleinschnitzovej spracovanie Hroboňovej pozostalosti sa objavujú v odborných bibliografiách a sú citované aj mnoho desaťročí po vydaní. Samotný Sborník Matice slovenskej pokračoval až do roku 1942. Slovenská národná knižnica eviduje sériu z rokov 1922–1942 v dvadsiatich zväzkoch. Neskôr sa z pôvodného široko koncipovaného periodika vyčlenili špecializovanejšie odborné zborníky; napríklad Národopisný sborník Matice slovenskej začal samostatne vychádzať v roku 1939.
-ai-