DEJINY SLOVENSKEJ LITERATÚRY 4

Krátky popis:

Štvrtý, posledný zväzok vysokoškolskej učebnice Dejiny slovenskej literatúry obsiahol problematiku literárneho vývinu od roku 1945 až po súčasnosť. Nadviazal teda bezprostredne na tretí zväzok (vyšiel roku 1986), ktorý bol venovaný medzivojnovej literatúre. Je to obdobie stále živé (väčšina spisovateľov ešte stále tvorí), ale dá sa už literárnohistoricky skúmať a hodnotiť. Podobu literárnej tvorby v tomto období určuje socialistický charakter spoločnosti. Po roku 1945 (ba už od SNP) sa postupne udiali základné zmeny v sociálnom priestore a tie našli výraz aj v ideologickej nadstavbe a umeleckej sfére. Ide teda o etapu slovenskej socialistickej literatúry. Kvalitatívne zmenená situácia podmienila aj niektoré zmeny v štruktúre tejto publikácie. Väčší dôraz ako v predošlých zväzkoch sa položil na literárnu situáciu a najmä na tzv. literárne myslenie, to znamená na oblasť literárnokritickú. Podrobnejšie sa tu hovorí o literárnych a ideových koncepciách a stanoviskách, a to aj v súvislosti s krízovými rokmi, v ktorých sa vyhrotili protikladné názory na funkciu a poslanie literatúry v socialistickej spoločnosti. Ďalšia zmena sa týka žánrového spektra povojnovej literatúry. V tomto zväzku sa venuje oveľa viac pozornosti detskej a mládežníckej literárnej tvorbe. pretože táto sa práve v povojnových desaťročiach rozvinula na umelecky suverénnu literárnu oblasť a rovnocennú zložku ostatnej literatúry, Ináč štruktúra štvrtého zväzku Dejín slovenskej literatúry zodpovedá v princípe predchádzajúcim, to znamená, že autori (pracovníci vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied) si všímajú vývinovú problematiku podľa jednotlivých žánrov a všeobecné kapitoly dopĺňajú o monografické portréty významných autorov tej-ktorej etapy. Je to najosvedčenejšía vhodný spôsob interpretácie literárneho procesu, v ktorom sa dynamické vývinové hľadisko spája s ideovo-estetickým.
*-*

Kniha Dejiny slovenskej literatúry 4 s podtitulom Slovenská literatúra po roku 1945, ktorú zostavil Ján Števček a kolektív, patrí k základným akademickým a syntetickým dielam slovenskej literárnej vedy. Vyšla ako 1. vydanie v roku 1987 vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN) v Bratislave a slúžila predovšetkým ako kľúčová vysokoškolská učebnica a odborná príručka pre študentov humanitných smerov, učiteľov a literárnych teoretikov.

Tento štvrtý zväzok komplexných dejín sa zameriava na vývoj slovenskej poézie, prózy, drámy a literatúry pre deti a mládež od konca druhej svetovej vojny (1945) až do polovice 80. rokov 20. storočia. Keďže kniha vyšla v roku 1987 (ešte pred Nežnou revolúciou), literárno-historický pohľad je do veľkej miery ovplyvnený vtedajšou marxistickou metodológiou a oficiálnou kultúrnou doktrínou socialistického realizmu. Napriek ideologickému nánosu doby však dielo obsahuje obrovské množstvo precízne spracovaného faktografického materiálu, životopisných údajov a prehľadov tvorby autorov tejto epochy. Na spracovaní jednotlivých kapitol a literárnych druhov spolupracovali poprední vtedajší slovenskí literárni vedci, kritici a historici:
• Ján Števček (hlavný zostavovateľ a autor koncepcie)
• Pavol Plutko
• Vladimír Petrík
• Zoltán Rampák
• Ján Kopál
• Karol Rosenbaum
-aige-

Prehľad slovenskej literatúry po roku 1945, ktorý sleduje vývin jednotlivých žánrov, významné autorské osobnosti aj dobové literárne myslenie. Záverečný zväzok vysokoškolskej učebnice je zároveň dokumentom toho, ako sa povojnová slovenská tvorba vykladala a hodnotila pred novembrom 1989. Publikácia spája výklad literárneho vývinu s portrétmi spisovateľov a rozbormi ich tvorby. Popri poézii a próze venuje samostatný priestor dráme, literatúre pre deti a mládež a otázkam literárnej kritiky. Sleduje súvislosti medzi umeleckými postupmi, generačnými premenami a spoločenskými podmienkami. Prozaická časť zahŕňa napríklad Františka Hečka, Vladimíra Mináča, Alfonza Bednára, Rudolfa Jašíka, Vincenta Šikulu, Petra Jaroša, Rudolfa Slobodu, Jána Johanidesa a Ladislava Balleka. Osobitne sa zaoberá pokračujúcou tvorbou medzivojnových autorov a nástupom mladších generácií. Kapitolu o dráme napísal Zoltán Rampák, časť o detskej a mládežníckej literatúre Ján Kopál. Kniha poslúži študentom slovakistiky, učiteľom aj záujemcom o literárnu históriu. Pri jej používaní treba zohľadniť dobový interpretačný rámec: už text na prebale výslovne predstavuje povojnové obdobie ako etapu socialistickej literatúry. Je preto užitočná aj na porovnávanie s novšími dejinami a neskorším hodnotením jednotlivých autorov.

Ján Števček (1929–1996), rodák z Mýta pod Ďumbierom, bol slovenský literárny historik, teoretik, kritik, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg. Jeho odborné pôsobenie bolo späté s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského. Významnú časť práce venoval slovenskej próze; medzi jeho známe publikácie patrí Lyrická tvár slovenskej prózy. Na zväzku spolupracovali Pavol Plutko, Vladimír Petrík, Zoltán Rampák, Ján Kopál a Karol Rosenbaum. Kolektív tak spojil odborníkov na literárnu históriu, kritiku, drámu aj tvorbu pre deti a mládež.

Podľa pôvodného prebalu autori spracúvali obdobie, ktoré ešte vnímali ako živú súčasnosť: mnohí hodnotení spisovatelia naďalej tvorili. Publikácia preto zachytáva literárne dejiny ešte pred uzavretím tvorby viacerých významných osobností. Osobitne zdôrazňuje rastúci význam literatúry pre deti a mládež, ktorej venuje viac pozornosti než predchádzajúce zväzky učebnice. Zaujímavá je aj jej neskoršia odborná životnosť. Publikácia sa objavuje v bibliografiách vedeckých štúdií a v odporúčanej literatúre univerzitných kurzov aj desaťročia po vydaní. Dobová podmienenosť teda nevylučuje jej využitie ako literárnohistorického prameňa.
-aicha-