GOMBAR MARTIN (podpis autora)

Krátky popis:

Epická báseň spätá so Slušovicami a tradičným remeselným svetom moravského Valašska. Rozprávačom poetického príbehu je šnúrkar Martin — „gombar“. Toto dnes málo známe pomenovanie označovalo príslušníka samostatného remesla, ktorého majstri vyrábali ozdobné šnúry a ďalšie súčasti odevu. Sousedík prostredníctvom Martinovho rozprávania pripomína ľudí a spôsob obživy, ktoré postupne mizli zo života jeho rodného kraja. Kniha prepája básnické rozprávanie s autorovým záujmom o miestnu históriu a národopis. Jej osobitosť spočíva práve vo výbere prostredia: pozornosť venuje neveľkej remeselníckej komunite, ktorej každodenná práca tvorila súčasť tradičnej odevnej kultúry. Výtvarná úprava s ornamentálnym rámovaním a výrazným písmom na prebale tento vzťah k ľudovému umeniu podčiarkuje.

Miloslav Josef Sousedík (1910 – 2003) bol český spisovateľ, básnik, dramatik a pedagóg pochádzajúci zo Slušovíc. Vyštudoval učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a pôsobil na školách na Zlínsku. Vo svojej tvorbe zachytával valašských horalov, drevorubačov, pastierov a obyvateľov horských samôt. Venoval sa tiež národopisu a spracoval slovník valašského nárečia. Medzi jeho známejšie prózy patria Paprádná nenaříká, Fujary volají na grúň a I kamenitá země zpívá. Za celoživotnú literárnu tvorbu získal Cenu mesta Zlína.

Jožka Baruch (1892 – 1966) bol český maliar, grafik, ilustrátor a autor knižných úprav, ktorého tvorba vyrastala z valašského ľudového prostredia. Študoval u Emanuela Dítěteho a Františka Kyselu, venoval sa drevorytu, exlibrisu, úžitkovej grafike aj návrhom hračiek a textílií. Jeho ilustračná tvorba zahŕňa aj Gombara Martina. Na prebale je vpravo dole viditeľný jeho monogram.

Na predtitule je osobné venovanie : "„Por. Rud. Stejskalovi srdečně Mil. J. Sousedík. Vánoce 1945“

Prebal má zažltnuté a miestami ošúchané okraje, drobné poškodenia pri hornom okraji a rohoch. Dekoratívna plocha zostáva dobre zachovaná. Na predtitule vidno zažltnutie papiera.

Slušovickí gombaři si roku 1840 založili vlastný cech, podľa anotácie knihy jediný svojho druhu na Valašsku. Ich remeslo ustupovalo továrenskej výrobe odevných ozdôb a zániku tradičného kroja. V neskôr publikovanom autorovom texte sa ako posledná zmienka o miestnych gombaroch uvádza rok 1878; Sousedík zároveň vysvetľuje, že práve záujem o ich život ho priviedol k napísaniu básne. Ide o prvé vydanie. Zo Sousedíkovej tvorby prenikol do filmu román Paprádná nenaříká, podľa ktorého František Čáp nakrútil snímku Děvčica z Beskyd (1944).
-aicha-