SOKYNĚ (podpis prekladateľa)

Krátky popis:

Divadelná tvorba Tirsa de Molinu zaujíma v dejinách drámy „zlatého veku“ kľúčové miesto; nachádza sa na pomedzí medzi brilantnými začiatkami Lopeho de Vegu a triumfálnym vyvrcholením v diele Calderóna de la Barcu – a to najmä v rámci žánru "comedia de enredo" (komédia zápletiek). Mostom medzi Lopeho hrou "La dama boba" a Calderónovou "La dama duende" je rozsiahly súbor diel od Tirsa, v ktorých ženy preberajú iniciatívu, usmerňujú dej vo svoj prospech a – s ľahkovážnou nonšalantnosťou – pomaly, no nezastaviteľne presadzujú svoju slobodnú vôľu. Tirso obdaril svoje postavy – predovšetkým ženské hrdinky – odvahou a silou sebaurčenia, pričom sa stále pohyboval v medziach dobových konvencií. S obľubou „klame zrak“ – dbá na to, aby takmer nič nebolo tým, čím sa na prvý pohľad zdá byť – a zároveň majstrovsky splieta zložité, humorné a komické zápletky. Hra "La celosa de sí misma" („Žena žiarlivá sama na seba“) patrí k jeho najlepším komédiám tohto typu, pričom už samotný názov v sebe nesie paradox. Využitím osvedčeného divadelného motívu žiarlivosti sa Tirsovi podarilo vytvoriť jednu zo svojich najpútavejších ženských postáv. Vďaka geniálnemu, rekurzívnemu zvratu sa „tretia osoba“ – nevyhnutná súčasť každej zápletky založenej na žiarlivosti – stáva zrkadlovým obrazom samotnej protagonistky. Ukazuje sa tak, ako sa postava obdarená bujnou predstavivosťou – pripomínajúca archetyp „drzej zvedavej osoby“ – dokáže v podstate rozdvojiť a stať sa vlastnou rivalkou. Bojuje tak o lásku nápadníka, ktorého tá istá žena zároveň túži získať, no zároveň ho aj odmieta.
-g-

Veršovaná ľúbostná komédia založená na pôvabnom paradoxe: mladá žena sa stane vlastnou sokyňou. Don Melchior sa zamiluje do tajomnej dámy zahalenej mantilou, no odmieta svoju určenú nevestu donu Magdalenu. Netuší pritom, že ide o tú istú ženu. Magdalena využije jeho očarenie neznámou kráskou a rozvinie hru so zatajenou totožnosťou, žiarlivosťou a milostnými predstavami. Zápletku oživujú slovné súboje, nedorozumenia a komické výstupy sluhu Venturu. Za ľahkosťou milostnej hry sa skrýva pozorovanie ľudskej márnivosti a rozdielu medzi skutočným človekom a vysnívaným ideálom. České znenie K. M. Walló je voľným prebásnením, ktoré kladie dôraz na javiskovú účinnosť, plynulý verš a humor dialógov.

Tirso de Molina, vlastným menom Gabriel Téllez (1579–1648), bol španielsky dramatik, prozaik a rehoľník mercedárskeho rádu. Spolu s Lope de Vegom a Calderónom patrí k najvýznamnejším predstaviteľom španielskeho divadla zlatého veku. Vynikal spletitými zápletkami, výraznými ženskými postavami a humorom, ktorý čerpá z ľudských slabostí. S jeho menom sa spája aj hra Sevillský zvodca a kamenný hosť, ktorá zásadne prispela k rozšíreniu postavy dona Juana. Tento zvodca sa neskôr stal jednou z najznámejších postáv európskej literatúry, divadla a opery.

Španielsky originál nesie názov La celosa de sí misma, teda približne „Žiarlivá na seba samu“. České pomenovanie Sama sobě sokyní zachováva jadro zápletky. Wallóova úprava sa dostala na české javisko v roku 1942; v pražskej inscenácii stvárnila donu Magdalenu Jiřina Šejbalová a sluhu Venturu Saša Rašilov. Knižné vydanie tak súvisí s vtedajším živým divadelným uvádzaním hry. Publikácia vyšla ako siedmy zväzok Knižnice dramatického umění. V tomto prípade sa edičné zameranie spája s výraznou výtvarnou úpravou a textom určeným na čítanie aj javiskové uvedenie. Zberateľský význam exemplára posilňuje Wallóova dobová dedikácia.

K. M. Walló (1914–1990), vlastným menom Ladislav Walló, bol český režisér, dramatik, básnik, scenárista a prekladateľ. Venoval sa divadlu, filmu a neskôr výrazne formoval český dabing. K jeho všeobecne známym prácam patrí české znenie filmovej rozprávky Mrazík. Pri Sokyni je jeho úloha tvorivá: španielsku predlohu voľne prebásnil a upravil pre české javisko.

Exemplár s vlastnoručným venovaním a podpisom prebásňovateľa K. M. Walló, pravdepodobne adresovaným profesorke a spisovateľke Ludmile (Líde) Bártovej, neskôr Hobzovej-Bártovej.
"Profesorce Lídě Bártové (?) úpřimně K. M. Walló, Praha 14.5.42"

Obálku navrhol Otakar Mrkvička (1898–1957), český maliar, ilustrátor, grafik, karikaturista a divadelný výtvarník. Patril k osobnostiam medzivojnovej avantgardy a pôsobil aj ako scénograf, režisér a výtvarný kritik. Na obálke spája jemnú čiernobielu kresbu ženy s vejárom a zrkadlom s výraznými červenými akcentmi. Motív zrkadla zároveň výstižne pripomína základný paradox hry.
-aicha-