DÍVČÍ HLAS (podpis autora)

Krátky popis:

Knapovo významné místo v současné próze je pevně určeno jeho osobitým charakterem, vyznačujícím se citlivým viděním člověka, úsporností a kouzelnou rytmičností stavby a cudnou lyričností výrazu. To, čemu se obdivujeme u moderních severských autorů, ztělesnil Knap svébytně na naší půdě. Jeho nový román je opět dílem vysoké slovesné kultury a dovedením jeho úsporného, melodického stylu k mezím dokonalosti. Nitro tří hlavních postav románu, úředníka Sluky, jeho ženy Kláry a jejich dcerky Aleny, je proniknuto zrakem básníka, který směřuje úporně jen k podstatnému a hledá i ve vnějších projevech, činech a episodách rytmus povah a osudů. Dovedl zachytit citové tajemství, jímž se láska milenecká a manželská proměňuje v lásku otcovskou, hlavní zákon bytosti Slukovy. Smutek a tiché, trochu zatrpklé štěstí Slukovo po odchodu manželky Kláry vás jímají a pronikají stránku po stránce hlouběji. Tajemná soběstačnost dětského světa pod povrchem všedních starostí a práce, nezcelená jizva v srdci děvčátka, které neuvědoměle stůně touhou po mateřské něze, jíž nedovede nahradit dobrácká láska a péče otcova, to jsou skryté zdroje nejvlastnější kouzelné melodie Knapova románu. Ale vedle tohoto lyrického pásma citového jde knihou tvrdá zkušenost sociálního vyděděnce, který po bankovní stávce, propuštěn z místa, klesá stupeň po stupni, jen aby udržel skrovničký domov pro dítě; a pod tlakem starostí, bázně a úzkosti chvěje se v jeho srdci nedožitá láska k uprchnuvší Kláře. Jeho životní účtování, složené zhuštěně do dopisu vojáka před ústupem, je drsným, mužným závěrečným akordem románové písně, která se naposled ještě zachvěje trylkem dívčího hlasu Alenina, jejž slyší vracející se voják už z dálky, jak tryskl přes zídku dvora.
*-*

Komorný psychologický román o otcovskej láske, rozpade rodiny a hľadaní životnej opory v čase osobnej i spoločenskej neistoty. Bankový úradník Sluka zostáva po rozchode s manželkou sám s dcérkou Alenkou. Usiluje sa jej vytvoriť bezpečný domov a nahradiť neprítomnú matku, no pritom zápasí s vlastným sklamaním aj existenčnými problémami. Strata zamestnania ho postupne odvádza z úradníckeho prostredia k práci na vidieckom hospodárstve. Vzťah otca a dcéry tvorí citové jadro príbehu. Keď Sluka počas mobilizácie na jeseň 1938 nastupuje vojenskú službu, spomienka na Alenku sa stáva jeho vnútornou oporou. Knap prepája rodinný príbeh s ohrozením domova a vlasti: vernosť dieťaťu prerastá do širšej témy zodpovednosti a vytrvania. Próza osloví čitateľov citovo sústredených príbehov, v ktorých sa veľké historické udalosti premietajú do života obyčajného človeka.

Josef Knap (1900–1973) bol český prozaik, literárny kritik a divadelný historik, jeden z hlavných predstaviteľov českého ruralizmu. V jeho tvorbe majú výrazné miesto rodinné väzby, vzťah k pôde, rodnej krajine a mravné rozhodovanie jednotlivca. K jeho známym knihám patria Réva na zdi, Muži a hory či Cizinec. Dlhé roky pracoval v divadelnom oddelení Národného múzea. V roku 1952 ho vo vykonštruovanom procese proti katolíckym spisovateľom odsúdili na jedenásť rokov väzenia. Prepustený bol v roku 1955 a súdne rehabilitovaný v roku 1967. Neskôr sa opäť venoval literárnej práci a dejinám českého divadla.

Obálku vydania navrhol Emanuel Frinta (1896–1970), český maliar, grafik a ilustrátor. Vyštudoval pražskú Akadémiu výtvarných umení, kde absolvoval u Maxa Švabinského. Spolupracoval s vydavateľstvami Družstevní práce a Aventinum ako ilustrátor a knižný úpravca. Významnú časť jeho tvorby predstavujú kresby žien a tanečníc, v ktorých skúmal pohyb a výraz ľudského tela.

Dívčí hlas ukazuje, že Knapov záujem o domov a zakorenenie presahoval tradičný obraz sedliackeho života. Hlavným hrdinom je pôvodne mestský úradník a k vidieckemu prostrediu ho privádzajú až životné okolnosti. V protektorátnom kontexte získaval príbeh otca a dcéry ďalší význam: ochrana rodiny a vernosť domovu mohli vyjadrovať aj potrebu zachovať národnú súdržnosť. Knihu reflektovala už dobová kritika v roku 1940. Publikácia vyšla ako 26. zväzok knižnice Hlasy země. Táto edícia poskytovala priestor najmä próze spätnej s vidiekom, pôdou a rodinnými tradíciami a bola dôležitým vydavateľským zázemím českého ruralizmu. Vychádzali v nej aj ďalšie Knapove práce.

Výtlačok s vlastnoručným venovaním Josefa Knapa: „Panu řediteli Jaroslavovi Májovi na památku Josef Knap“, datovaným v Prahe 27. júna 1940. Adresátom bol pravdepodobne riaditeľ vydavateľstva Novina, v ktorom kniha vyšla. Dedikácia z roku vydania tak predstavuje aj zaujímavý doklad kontaktu autora s predstaviteľom jeho vydavateľstva.
-aicha-