POSLEDNÍ AKKORD (podpis autora)

Krátky popis:

Poslední akkord patrí do rozsiahlej románovej tvorby Bohumila Zahradníka-Brodského, ktorá bola určená širokému čitateľskému publiku a často stavala na medziľudských, rodinných, milostných a sociálnych konfliktoch. Sociologický ústav AV ČR charakterizuje jeho prózy ako romantické, sociálne a niekedy kriminálne príbehy s výrazným morálnym rozmerom, v ktorých sa konflikt často uzatvára víťazstvom čestných postáv. Možno ho charakterizovať ako dobový spoločenský a vzťahový román typický pre autorovu populárnu tvorbu 20. rokov. Zaujímavé je už samotné vydavateľské pozadie. Román nevyšiel prvýkrát až v roku 1929. Už v roku 1927 ho vydala Knihtiskárna Politika ako Románovú prílohu Národní politiky; toto staršie vydanie malo 366 strán.

Bohumil Zahradník-Brodský, vlastným menom Bohumil Zahradník, sa narodil 21. augusta 1862 v Hostačove a zomrel 26. novembra 1939 v Průhoniciach. Bol českým prozaikom, katolíckym kňazom, neskôr cirkevným reformátorom a jedným zo spoluzakladateľov Cirkvi československej. Neskôr prešiel k pravosláviu. Po štúdiu teológie bol v roku 1886 vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Zruči nad Sázavou a potom tri desaťročia ako farár v Ouběniciach. Po roku 1919 pracoval na ministerstve školstva a národnej osvety a od roku 1924 sa venoval predovšetkým literatúre. Patril medzi mimoriadne plodných českých spisovateľov. Knižničné databázy evidujú viac než stovku jeho diel a okrem mena Zahradník-Brodský používal aj pseudonymy Bohumil Brodský, Václav Galus, Jan Gregora, Ondřej Leksa, Vladimír Lucian, Hugo Léman či Vlastimil Šumavský. Zahradník-Brodský nebol iba populárnym autorom románov. Jeho život bol prekvapivo úzko spätý s veľkými náboženskými a spoločenskými zmenami po vzniku Československa. V rokoch 1918–1919 patril k predstaviteľom reformného hnutia katolíckeho duchovenstva a v roku 1920 spoluzakladal novú Československú cirkev. Jeho fara v Ouběniciach sa zároveň stala miestom stretávania viacerých českých literátov. Medzi jeho známych a priateľov patrili Jindřich Šimon Baar, Jakub Deml, Jaroslav Vrchlický či Alois Jirásek. Viaceré iné Zahradníkove romány boli sfilmované už v ére nemého filmu: Děvče z hor v roku 1924, Dům ztraceného štěstí v roku 1927 a Životem vedla je láska v roku 1928. To ukazuje, aký populárny bol autor v období, keď vyšlo aj toto vydanie Posledního akkordu.
Poslední akkord tvorí 65. zväzok Nových sebraných spisov Bohumila Zahradníka-Brodského. V tej istej sérii vychádzali napríklad Proč jej opustila, Bílé světlo, Ohnivá krev, Bouřlivý západ či Stíny života.

Obálka: Alois Ludvík Salač (1900 – 1953), používal tiež podobu mena A. Ludvík Salač alebo skratku A. L. Salač, bol český maliar, grafik a ilustrátor. Narodil sa v roku 1900 a výraznejšie sa venoval knižnej ilustrácii a úžitkovej grafike. Národní knihovna ČR ho eviduje ako maliara a ilustrátora; jeho práce sa objavovali na obálkach i v ilustráciách českých kníh najmä v medzivojnovom období. V roku 1935 vytvoril napríklad portrét prezidenta Edvarda Beneša, ktorý sa neskôr dostal do zbierok Národního archivu. Po komunistickom prevrate emigroval a zvyšok života prežil v Nemecku, kde v roku 1953 zomrel.
-ai-