6,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Ján Patarák presvedčil o svojej pozoruhodnej schopnosti originálneho a osobitého spracovania a vyrozprávania tém, ktoré napospol rezonujú s otázkou zmyslu ľudského života.
V propozícii kresby detailu a kompozícii celku v slovenskom kontexte azda ani nenachádza paralelu. Jeho znakový systém je usporiadaný, ale nie ako by sa dalo očakávať. Literárne príbehy, tak ako život, nie sú iba linearitou povrchu. Je vskutku zaujímavé, ako sa darí Patarákovi materiál každodenného dňa transponovat' do podtextových, mimoznakových štruktúr zásadnej filozofickej otázky.
V často drsnom, dedinskom rozprávaní zaodieva tichú, cudnú otázku zmyslu tak jemne a osobito, že podtext metafory akoby ani netvoril pozadie, horizont vyrozprávaného. Je skôr oblúkom samotnej metafory, jej odvrátenou stranou, zavše však v jej celostnosti, hovoríme v tesnote otázky, ktorá vyrozprávané prózy obopína.
Súbor noviel ZJAVENIE KOŇA čerpá z prostredia dediny východoslovenského regiónu. Výpoveďou azda osloví aj človeka mesta: príbehy totiž atakujú introspekciu, jednako na inej, imanentnejšej úrovni, ako to robí metóda nastaveného zrkadla.
Ján Patarák vydal sedem knižných titulov. V roku 2000 mu vyšla aj kniha próz Portréty zo živého domu, ktorá, ako sa zdá, je jedným z vrcholov jeho prozaickej tvorby.
V tom istom roku bola Jánovi Patarákovi udelená Literárna prémia Paula Rusnaka v kategórii próza. “
Štefan Jusko
*-*
Zjavenie koňa patrí k Patarákovej próze výrazne zakotvenej vo východoslovenskom dedinskom prostredí. Autor pracuje s každodennými situáciami, rodinnými vzťahmi, konfliktmi, pamäťou a skúsenosťou človeka spätého s konkrétnym regiónom, no zároveň tieto príbehy posúva k všeobecnejším otázkam zmyslu života, viny, osudu a ľudskej dôstojnosti. Pre jeho prózu je typické prelínanie epických, dramatických a lyrických prvkov. Literárne príbehy nie sú vedené iba po povrchu deja, ale často smerujú k symbolickej alebo filozofickej vrstve. Dobový text Štefana Juska pri tejto knihe zdôrazňuje práve schopnosť autora preniesť materiál každodenného života do hlbšej otázky zmyslu ľudskej existencie. Súbor pritom nie je iba regionálnou prózou v úzkom zmysle. Dedinské prostredie slúži Patarákovi ako priestor, v ktorom sa ukazujú univerzálne ľudské vlastnosti: strach, vina, lojalita, túžba, slabosť aj schopnosť znášať následky vlastných rozhodnutí.
Ján Patarák (1936 – 2019) sa narodil v Papíne pri Humennom. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove a pôsobil ako redaktor, televízny dramaturg, učiteľ aj rozhlasový pracovník. Pracoval v Československom rozhlase, Československej televízii v Košiciach a po roku 1989 aj ako vedúci redaktor televízie a neskôr šéfredaktor národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove. Jeho profesionálny aj literárny osud výrazne ovplyvnil rok 1968. Pre odmietnutie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy bol v období normalizácie diskriminovaný a dlhé roky nesmel slobodne publikovať. Dva jeho pripravené rukopisy preto nemohli vyjsť a knižne debutoval až v roku 1987 zbierkou Hudobná obeta. V 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia nasledovali ďalšie knihy, medzi nimi Božie oko, Malé ryby, veľké ryby, Lúka 30 x 40, Portréty zo živého domu, Zjavenie koňa, Moritáty a Svet pre Janu.
Ilustrácie a obálku knihy vytvoril Pavol Klesa. Pavol Klesa je slovenský básnik a výtvarník spätý s košickým kultúrnym prostredím. Venoval sa vlastnej básnickej tvorbe aj výtvarnej práci. Pri niektorých svojich knihách vystupoval zároveň ako autor textu aj ilustrátor; dobová recenzia jeho zbierky Sizyfova radosť II. výslovne uvádza, že si ju sám ilustroval. Pri Zjavení koňa teda nejde iba o formálnu grafickú úpravu. Klesa bol sám literárne činný autor, takže jeho ilustrácie prirodzene vstupujú do dialógu s Patarákovým textom.
Rok 2000 bol pre Jána Pataráka mimoriadne plodný. Okrem Zjavenia koňa mu v tom istom roku vyšiel aj román Portréty zo živého domu. V tom istom roku získal Ján Patarák aj Prémiu Paula Rusnaka za originálne kompozičné postupy využívajúce autentické regionálne motívy. Spolok slovenských spisovateľov uvádza ocenenie v Budmericiach v roku 2000. Zaujímavé je aj to, že Patarák v tom čase už mal za sebou dlhú profesionálnu skúsenosť z rozhlasu a televízie. Jeho próza preto často pracuje so scénickosťou, skratkou a dramatickým vedením situácie spôsobom, ktorý prirodzene súvisí s jeho dramaturgickou minulosťou.
