BÁSNICKÝ ALMANACH 1958

Krátky popis:

Až čtenář bude číst stránku za stránkou našeho Almanachu, bude naslouchat tolika různým hlasům. Setká se s myšlenkami a city, s pramenem žití i se vzpomínkou, s radostí i smutkem, vírou i snem-jak sám čtenář prožívá tuto bohatou škálu. V Básnickém almanachu, který uspořádal Fr. Branislav naleznete básně od různých autorů, např.: Ladislava Stehlíka, Josefa Kainara, Jana Pilaře, Pavla Bojara, Miroslava Floriana a spousty dalších.
-d-

Reprezentatívny zborník „Básnický almanach 1958“ vyšiel v roku 1959 v pražskom vydavateľstve Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění. Táto dôležitá literárna ročenka bola publikovaná ako 98. zväzok vo vtedajšej nesmierne populárnej edícii Klub čtenářů. Kniha má 294 strán a bola vydaná v pevnej celoplátenej väzbe s pôvodným prebalom, ktorého autorom bol popredný knižný grafik Milan Hegar. O vizuálnu stránku, dekorácie a výtvarný sprievod tohto ročníka sa postaral jeden z najvýznamnejších českých grafikov a maliarov 20. storočia, národný umelec Max Švabinský. Celú antológiu autorsky zostavil a editorsky usporiadal známy básnik a prekladateľ František Branislav, pričom s výberom textov mu pomáhal aj básnik Klement Bochořák.

Publikácia nadväzovala na úspešnú tradíciu česko-slovenských básnických ročeniek, ktoré prinášali ucelený prehľad o stave, premenách a hlavných prúdoch domácej poézie za uplynulý kalendárny rok. Čitateľom sa tak do rúk dostal pestrý súbor básní, v ktorom sa stretáva bohatá škála pocitov od radosti a viery až po smútok, spomienky či filozofické sny. Z hľadiska obsahu zborník zachytáva prelomové literárne obdobie neskorých päťdesiatych rokov, v ktorom popri doznievaní oficiálnej angažovanej tvorby stále výraznejšie rezonovala hlboká osobná a intímna lyrika. V silnej autorskej zostave sa vedľa seba objavujú diela etablovaných majstrov slova ako Jaroslav Seifert či Vítězslav Nezval spolu s príspevkami od popredných autorov strednej a mladšej generácie, medzi ktorých patrili Josef Kainar, Ladislav Stehlík, Jan Pilař, Pavel Bojar, Jan Šnobr alebo Miroslav Florian. Ročenka zároveň upevňovala vtedajší česko-slovenský kultúrny kontext, vďaka čomu v nej mali svoje zastúpenie aj slovenskí básnici na čele s Jánom Smrekom.
-aige-

Antológia predstavuje básnickú tvorbu konca päťdesiatych rokov prostredníctvom rozličných autorských hlasov. Osobné spomienky, prírodné a ľúbostné motívy sa stretávajú so spoločenskými témami a úvahami o živote. Medzi zastúpenými básnikmi sú Ladislav Stehlík, Josef Kainar, Jan Pilař, Pavel Bojar a Miroslav Florian. Výber zostavil a predslov napísal František Branislav; výtvarný sprievod tvoria kresby Maxa Švabinského. Almanach zároveň spája dve generácie knižnej kultúry: Švabinského kresliarske majstrovstvo a Hegarov moderný typografický prístup. Zaujímavý detail prináša bibliografia Eduarda Petišku: jeho báseň Moře, zaradená do tohto zväzku, sa objavila už v Básnickom almanachu 1956. Ročníkové označenie teda neznamená, že všetky zaradené básne vznikli alebo boli prvýkrát publikované práve v uvedenom roku.

František Branislav (1900 – 1968), vlastným menom František Blecha, bol český básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho poézia sa sústreďovala na lásku, prírodu a domov, pričom ho inšpirovali aj cesty do severských krajín. Pôsobil v Československom rozhlase, viedol Literární noviny a časopis Nový život a prednášal severské literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Popri lyrike pre dospelých sa venoval tvorbe pre deti.

Max Švabinský (1873 – 1962) bol český maliar, kresliar, grafik a profesor pražskej Akadémie výtvarných umení. Patril k významným predstaviteľom českého výtvarného umenia prvej polovice 20. storočia. Preslávil sa portrétmi, prírodnými motívmi a grafickými listami, no navrhoval tiež monumentálne vitráže, mozaiky, poštové známky a bankovky. Jeho kresby predstavujú samostatnú výtvarnú hodnotu tohto almanachu.

Milan Hegar (1921 – 1987) bol český knižný grafik, typograf a kresliar, žiak Františka Muziku a neskôr profesor Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe. Navrhol grafickú podobu stoviek kníh a venoval pozornosť vzájomnému pôsobeniu písma, sadzby a voľnej plochy. Pre tento almanach pripravil obálku, návrh väzby aj grafickú úpravu. Milan Hegar je autorom známeho loga vydavateľstva Odeon, takže jeho prácu poznajú aj čitatelia, ktorí jeho meno nikdy nehľadali v tiráži.
-aicha-