VELKÉ SPIKNUTÍ

Krátky popis:

Spis amerických autorů, napsaný na základě oficiálních dokumentů vydaných vládami USA, Velké Británie, SSSR, na základě pamětí, oficiálních zpráv a různých dokumentárních pramenů. Často dávají autoři mluvit přímo svým zdrojům v jejich autentickém znění. 1. oddíl spisu líčí postoj západních mocností k sovětské moci v Rusku po roce 1917. Intriky západní tajné diplomacie, zvláštní činnost B. Lockharta, S. Reillyho a jiných špionů. 2. oddíl líčí kontrarevoluční úsilí bělogvardějců až po moskevské procesy s protisovětskými škůdci v letech třicátých. Následují trockistická spiknutí. V poslední části jsou zachyceny události od Mnichova přes 2. svět. válku až k roku 1946.
-d-

Politicko-historická publikácia amerických autorov Michaela Sayersa a Alberta E. Kahna, ktorá sa pokúša dejiny Sovietskeho zväzu od revolúcie roku 1917 až po koniec druhej svetovej vojny vysvetliť ako nepretržitý boj proti rozsiahlemu zahraničnému a vnútornému sprisahaniu. Pôvodná kniha The Great Conspiracy: The Secret War Against Soviet Russia vyšla v USA roku 1946. Československé vydanie Vyšehradu z roku 1952 bolo už šiestym českým vydaním a vyšlo v Politické knihovně Československé strany lidové.

Autori sledujú vývoj od boľševickej revolúcie cez občiansku vojnu a zahraničnú intervenciu proti sovietskej moci, činnosť emigrantov a západných tajných služieb, konflikty v komunistickom vedení, Stalinove procesy 30. rokov až po nacistické Nemecko, Mníchov, druhú svetovú vojnu a vznik povojnového usporiadania. Významné miesto v texte majú britský agent Robert Bruce Lockhart, legendárny špión Sidney Reilly, bielogvardejci, Lev Trockij, Grigorij Zinoviev, Lev Kamenev, Nikolaj Bucharin a ďalší Stalinovi politickí protivníci. Autori ich však nepredstavujú len ako politickú opozíciu. Vytvárajú obraz rozsiahlej siete špionáže, sabotáží, terorizmu a spolupráce s nepriateľskými štátmi, ktorá mala údajne od roku 1917 systematicky smerovať k zničeniu Sovietskeho zväzu. Kniha je napísaná veľmi dynamicky, miestami takmer ako politický špionážny román. Sayers a Kahn vo veľkom rozsahu používajú úryvky z diplomatických dokumentov, pamätí, správ, súdnych výpovedí a dobovej tlače. Už prvé americké vydanie zdôrazňovalo, že udalosti a dialógy nemali byť autormi vymyslené, ale prevzaté z dokumentárnych prameňov. To však neznamená, že knihu možno používať ako nestranné dejiny Sovietskeho zväzu.

Velké spiknutí je dnes zaujímavé predovšetkým ako dokument politického myslenia a propagandy svojej doby. Autori prakticky preberajú stalinistickú interpretáciu moskovských procesov z rokov 1936–1938 a obvinenia proti Trockému, Bucharinovi, Zinovievovi, Kamenevovi a ďalším predstavujú prevažne ako skutočné sprisahania. Neskorší historický výskum však moskovské procesy hodnotí ako inscenované politické procesy Stalinovej veľkej čistky. Obžaloby boli v značnej miere vykonštruované a priznania sa získavali nátlakom, vyhrážkami a násilím. Aj neskoršie sovietske vyšetrovania odhalili mechanizmus falšovania týchto procesov. To je podstatné pri hodnotení celej knihy: niektoré udalosti, osoby a dokumenty, ktoré Sayers a Kahn opisujú, sú historicky reálne, ale ich vzájomné prepojenie do jedného veľkého protisovietskeho sprisahania zodpovedá politickému výkladu blízkemu vtedajšej sovietskej propagande. Pre dnešného čitateľa je preto Velké spiknutí veľmi zaujímavým prameňom k dejinám propagandy, studenej vojny a obrazu nepriateľa, menej vhodným ako samostatný zdroj faktografických dejín ZSSR.

Michael Sayers (1911 – 2010) - Írsky spisovateľ, novinár, dramatik a scenárista. Narodil sa v Dubline v rodine s litovsko-židovskými koreňmi a študoval aj na Trinity College Dublin. Pohyboval sa v írskom a britskom literárnom prostredí, poznal ľudí z okruhu dublinského Gate Theatre a počas štúdia ho vyučoval aj Samuel Beckett. Neskôr odišiel do Spojených štátov, kde pracoval ako novinár a spisovateľ. Spoločne s Albertom E. Kahnom sa venoval protifašistickej a politickej publicistike a spolupracoval na informačnom bulletine The Hour, ktorý sledoval nacistickú a fašistickú činnosť v USA. Spoločne napísali aj knihy Sabotage! The Secret War Against America a The Great Conspiracy. Po nástupe mccarthizmu sa Sayers pre svoje politické postoje dostal na americké čierne listiny a jeho kariéra bola výrazne obmedzená. Neskôr písal televízne scenáre aj pod cudzími menami. Podieľal sa napríklad na scenáristickej práci pre britskú televíziu a pracoval aj na filme Casino Royale z roku 1967.

Albert Eugene Kahn (1912 – 1979) - Americký novinár, fotograf a politický publicista. Narodil sa v Londýne, vyrastal však v Spojených štátoch a študoval na Phillips Exeter Academy a Dartmouth College, ktoré ukončil v roku 1932. V 30. a 40. rokoch sa angažoval predovšetkým v protifašistickej publicistike. Pôsobil ako výkonný tajomník American Council Against Nazi Propaganda a so Sayersom spoluredigoval The Hour. Ich spoločné knihy sa zameriavali na špionáž, nacizmus, piatu kolónu, medzinárodnú politiku a obranu Sovietskeho zväzu pred jeho protivníkmi. Kahn bol synovcom známeho amerického priemyselného architekta Alberta Kahna, preto sa tieto dve osobnosti v databázach niekedy zamieňajú.

Americké prvé vydanie vydalo Little, Brown and Company vo februári 1946. Vzniklo teda ešte v bezprostrednom dozvuku protihitlerovskej koalície, keď bol Sovietsky zväz v USA stále široko vnímaný ako hlavný vojnový spojenec proti nacistickému Nemecku. Dobová americká recenzia uvádzala rozsah 433 strán a cenu 3,50 dolára. O niekoľko rokov neskôr už tá istá kniha v komunistickom Československu dostala inú funkciu – stala sa vhodným nástrojom proti „západnému imperializmu“ a na obhajobu sovietskeho výkladu dejín. V Československu vyšla mnohokrát. České vydanie z roku 1952 nie je prvým prekladom. Už v roku 1949 vydala knihu Svoboda, ďalšie vydania nasledovali v roku 1950 a v roku 1951 ju vydalo nakladateľstvo Práce. Vyšehradská verzia z roku 1952 je bibliograficky označená ako šieste vydanie. To je pri politickej publikácii veľmi vysoký počet reedícií v priebehu iba niekoľkých rokov a ukazuje, akú dôležitosť jej vtedajší vydavateľský systém pripisoval.

Dnes je Vyšehrad známy najmä ako tradičné kresťansky orientované české nakladateľstvo. Vydanie výrazne prosovietskej knihy preto môže na prvý pohľad pôsobiť prekvapivo. Po februári 1948 sa však situácia vydavateľstva radikálne zmenila. Vyšehrad bol začlenený do vydavateľských podnikov Československej strany lidovej, pôvodné vedenie bolo odstránené a viacerí jeho pracovníci a spolupracovníci boli komunistickým režimom väznení. Oficiálna história Vyšehradu pripomína, že na jar 1951 bola veľká časť jeho spolupracovníkov odsúdená na dlhoročné tresty. V roku 1952 teda už nešlo o slobodne fungujúce predvojnové katolícke vydavateľstvo v pôvodnom zmysle. Vyšehrad fungoval ako účelové zariadenie Československej strany lidovej v rámci systému Národného frontu. Od roku 1953 bol dokonca premenovaný na Nakladatelství Lidová demokracie.

Velké spiknutí bolo 20. zväzkom Politické knihovny Čs. strany lidové. Edícia dobre ukazuje zmenu charakteru povojnovej ľudovej strany po februári 1948. V rovnakom období v nej vychádzali publikácie propagujúce budovanie socializmu, Sovietsky zväz a politiku Národného frontu.

Kniha bola politicky kontroverzná už pri svojom prvom americkom vydaní. Komunistická tlač ju v roku 1946 vítala ako významné odhalenie protisovietskej politiky a „imperialistických vojnových podnecovateľov“. Trockistickí kritici ju naopak už v tom istom roku označili za stalinistickú propagandu a pokus obhájiť oficiálnu verziu moskovských procesov. Tento ostrý dobový spor je dnes pre hodnotenie knihy veľmi užitočný: už v roku jej vydania bolo zrejmé, že nejde o politicky neutrálnu historickú syntézu.
-ai-