4,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Vo svojom diele z r. 1910 sa Sigmund Freud pomocou psychoanalytickej metódy a na základe dostupných údajov pokúša pochopiť osobnosť a tvorbu Leonarda da Vinci. Jeho pohľad na detstvo renesančného génia a rekonštrukcia dramatického citového života umelca mu umožnili vysloviť zaujímavé hypotézy o zmenách a vývine jeho osobnosti v dospelosti, o záhade úsmevu Mony Lisy a iných obrazov, až po objasnenie vnútorného konfliktu umelca a vedca a neskorší odklon od umenia. Hĺbkou pohľadu na človeka a originálnymi závermi skúmania sa Freudova práca zásadne odlišuje od všetkých kníh, ktoré boli o Leonardovi napísané, a poskytuje mimoriadny čitateľský čitateľský zážitok.
...Aj keď nám psychoanalýza nevysvetlí, prečo sa stal Leonardo umelcom, aspoň nám umožní pochopiť prejavy a medze jeho umenia. Ak však iba jeden muž, ktorý prežil rovnaké detstvo ako Leonardo, mohol namaľovať obraz Mony Lisy a svätej Anny, pripravil svojim dielam taký smutný osud a stal sa takým vynikajúcim prírodovedcom, zdá sa, akoby sa predsa len kľúč k všetkým týmto výkonom, ale aj k jeho neúspechom, skrýval v detskej fantázii o supovi.
Sigmund Freud
-m-
Prvé slovenské samostatné vydanie psychohistorickej štúdie Spomienka z detstva Leonarda da Vinci od zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda vyšlo v roku 2001 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Ide o úzku, no myšlienkovo hutnú knihu s presným rozsahom 96 strán. Text z nemeckého originálu (Eine Kindheitserinnerung des Leonardo da Vinci, 1910) do slovenčiny preložil Milan Krankus.
Freud touto prácou z roku 1910 vytvoril absolútny precedens v dejinách vedy a umenia. Išlo o historicky prvý pokus aplikovať psychoanalýzu na mŕtvu historickú osobnosť pomocou zachovaných dokumentov, denníkov a umeleckých diel. Freud chcel dokázať, že detstvo, potlačená sexualita a rodinné prostredie renesančného génia kompletne sformovali jeho dospelú neurotickú osobnosť, jeho neskorší odklon od maľovania k exaktnej vede, a dokonca aj samotný, tajuplný úspech úsmevu Mony Lisy.
Najväčšou a svetovo najslávnejšou pikoškou tejto knihy je, že celá Freudova ústredná teória stojí na bizarnej faktografickej chybe, za ktorú však sám Freud nemohol. Leonardo si v denníku spomína, ako k jeho kolíske priletel vták, chvostom mu pootvoril ústa a udrel ho ním po perách. Freud pracoval s vtedajším nemeckým prekladom, ktorý toto slovo preložil ako sup (Geier). Freud na základe toho vystaval geniálnu, monštruóznu asociačnú štúdiu prepojenú na egyptskú mytológiu, kde mala supia bohyňa Mut symbolizovať Leonardovu matku, čo malo vysvetľovať jeho údajnú homosexualitu. Až neskôr talianski historici upozornili, že Leonardo v talianskom origináli nepísal o supovi, ale o kadiarovi / hladiarovi (nibbio), čo je úplne bežný dravý vták (jastrabovitý). Freud tak analyzoval symbol supa, ktorý Leonardo nikdy nenapísal. Keď sa to Freud dozvedel, bol zdrvený, no knihu už nemenil – stala sa však večným terčom kritiky zo strany historikov umenia.
Slovenský prekladateľ PhDr. Milan Krankus (1950) odviedol na knihe špičkovú prácu. Krankus je na Slovensku považovaný za elitného prekladateľa nemeckej filozofickej a psychologickej literatúry. Prekladal nielen Freuda, ale aj zásadné diela Carla Gustava Junga či Ericha Fromma. Vďaka jeho precíznemu zmyslu pre jemné nuansy psychoanalytického aparátu znie Freudov text v slovenčine nesmierne živo, akademicky presne a nestráca literárny pôvab.
-ai-
