3,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Učebnica slovenského jazyka pre piaty postupný ročník národnej školy z obdobia raných 50. rokov. Nejde iba o starú gramatiku: dnes je zaujímavým dokumentom dejín slovenského školstva, jazykovej pedagogiky aj ideologického prostredia po februári 1948. Rok 1953 jej navyše dáva osobitný význam, pretože práve vtedy Československo zavádzalo novú školskú sústavu a menilo organizáciu základného a stredného vzdelávania.
Učebnica spájala gramatický výklad s veľkým množstvom praktických jazykových cvičení. Dobová odborná recenzia opisuje jej látku ako rozdelenú do desiatich tematických plánov. Každý plán nadväzoval na predchádzajúce učivo, obsahoval nové pojmy, cvičenia a priebežné opakovanie. V piatom ročníku sa preberalo vetoslovie, hláskoslovie, tvaroslovie, pravopis a sloh. Recenzent Gejza Horák upozorňoval, že kniha obsahovala veľmi veľké množstvo cvičení – podľa neho dokonca dostatočné aj pre doučovacie skupiny. Cvičenia mali pracovať nielen s izolovanými vetami, ale aj so súvislými textami a vlastnými skúsenosťami detí. Ako konkrétny príklad spomínal obrázok a cvičenie zo zberu húb, ktoré bolo možné využiť zároveň na nácvik priamej reči aj na slohovú prácu. Na konci IV. dielu sa nachádzala „Stručná slovenská gramatika“. Mala slúžiť ako súhrn jazykových vedomostí získaných počas národnej školy a ako príprava na ďalšie jazykové vzdelávanie. Zaujímavé je, že dobová odborná kritika nebola k učebnici nekritická. Horák upozorňoval napríklad na poradie preberania vetoslovia, niektoré formulácie poučiek či umiestňovanie zvratného „sa“. Súčasne však ocenil množstvo cvičení, snahu spájať jazykové učivo s praktickým používaním reči a celkovú použiteľnosť knihy.
Pavol Bernáth (1909 – 1979) - Slovenský pedagóg a autor učebníc slovenského jazyka. Jeho práca na školských príručkách pokračovala ďalšie desaťročia – ešte v 60. a 70. rokoch je doložený ako spoluautor učebných a pracovných materiálov slovenského jazyka. Univerzitné a knižničné katalógy ho uvádzajú ako autora učebníc a cvičebníc slovenčiny pre základné školy. Po školskej reforme roku 1953 sa práve Bernáth stal autorom novej série Slovenský jazyk pre 2.–5. ročník všeobecnovzdelávacích škôl; odborným poradcom tejto série bol jazykovedec Gejza Horák. Staršia trojautorská Slovenčina tak patrí k bezprostrednému predchodcovi učebníc používaných po reforme.
Marián Prídavok (1905 – 1955) - Slovenský pedagóg a autor jazykových učebníc. Učebnice pripravoval už pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Spolu s Mikulášom Rumpelom vytvoril sériu Slovenčina moja, ktorej jednotlivé diely boli určené rôznym ročníkom ľudových škôl. Knižničné záznamy potvrdzujú ich spoločné učebnice už z rokov 1941–1942. Je teda možné sledovať zaujímavú kontinuitu: Prídavok a Rumpel pripravovali učebnice slovenčiny už pred rokom 1945 a po vojne sa podieľali na novej sérii spolu s Pavlom Bernáthom.
Mikuláš Rumpel (1908 – 1994) - Slovenský pedagóg a autor učebníc slovenského jazyka. Okrem učebnicovej tvorby pôsobil v rokoch 1940–1944 ako výkonný redaktor pedagogického časopisu Nová škola; odborná štúdia ho uvádza ako učiteľa slovenského jazyka. Neskôr pokračoval v učebnicovej tvorbe – spolu s Gejzom Horákom je napríklad doložený ako autor Slovenského jazyka pre 6. ročník všeobecnovzdelávacích škôl v 50. rokoch.
Štefan Cpin (1919 – 1971) - Staršie doložené vydanie IV. dielu ilustroval Štefan Cpin, jeden z významných slovenských ilustrátorov detskej a mládežníckej literatúry. BIBIANA uvádza, že sa narodil 11. septembra 1919 v Olcnave, študoval kreslenie a maľovanie na Slovenskej vysokej škole technickej u Martina Schurmanna a Gustáva Mallého a venoval sa ilustrácii, maľbe, kresbe a grafike. Jeho meno poznáme z veľkého množstva slovenských detských kníh vrátane Čenkovej detí a Jana Fraňa Kráľa. SOGA uvádza viac než sto ním ilustrovaných knižných titulov a viaceré ocenenia za ilustračnú tvorbu.
Rok 1953 je pre túto učebnicu mimoriadne zaujímavý. Zákon č. 31/1953 Zb. z 24. apríla 1953 zaviedol novú školskú sústavu s osemročnými a jedenásťročnými strednými školami. Nová organizácia sa mala zavádzať od školského roku 1953/1954. V miestach, kde nebolo možné vytvoriť strednú školu, prvých päť postupných ročníkov naďalej tvorilo „národnú školu“. Vládne nariadenie z mája 1953 zároveň stanovilo premenu dovtedajších národných, stredných škôl a gymnázií na školy novej sústavy. Exemplár z roku 1953 tak stojí presne na rozhraní dvoch školských systémov.
Aj vydavateľský údaj je dobovo zaujímavý. Dovtedajšie Štátne nakladateľstvo bolo v roku 1952 premenované na Slovenské pedagogické nakladateľstvo. Rok 1953 teda patrí k úplným začiatkom používania názvu SPN.
Staršie vydanie Slovenčiny IV je zároveň veľmi dobrým dokladom toho, ako sa politická ideológia prenášala aj do jazykového vyučovania. Dobová recenzia zaznamenáva, že na začiatkoch jednotlivých plánov boli v rámčekoch umiestnené „pracovno-morálne zásady žiaka ľudovodemokratickej školy“. Súvisiace učebné texty mali žiakov formovať v duchu socialistickej školy, sovietskych pedagogických vzorov a vtedajšieho politického systému. V širšom dobovom hodnotení učebných textov sa dokonca priamo píše o stalinskom chápaní jazyka a využívaní pedagogických a odborných podnetov zo sovietskych učebníc ruštiny. Dnes je práve táto vrstva knihy historicky cenná. Učebnica už nie je iba prameňom k dejinám slovenčiny, ale aj k dejinám komunistickej výchovy a školstva.
Veľkou zvláštnosťou tejto knihy je, že máme zachovaný pomerne podrobný odborný posudok priamo z obdobia jej používania. Gejza Horák publikoval v časopise Slovenská reč v ročníku 1951/52 rozsiahlu recenziu Slovenčiny III a IV. Nejde teda o dnešné retrospektívne hodnotenie – môžeme vidieť, ako učebnicu posudzovali slovenskí jazykovedci prakticky okamžite po jej vydaní.
-ai-
