NALIEHAVÉ SITUÁCIE VO VNÚTORNOM LEKÁRSTVE

Krátky popis:

Pri tejto knihe je zaujímavé, že nešlo o jednorazovú príručku: pôvodné nemecké dielo sa postupne prepracovávalo celé desaťročia a jeho koncepcia prežila až do moderných vydaní príručky Internistische Notfälle. Vydanie Osvety z roku 1982 je navyše druhou slovenskou verziou staršieho vydania z roku 1979.

Rozsiahla odborná príručka urgentnej internej medicíny, ktorá mala lekárovi pomôcť rýchlo sa orientovať pri akútnych a život ohrozujúcich stavoch. Slovenské vydanie Osvety z roku 1982 vychádza z úspešného nemeckého diela Internistische Notfallsituationen, prvýkrát vydaného v Stuttgarte roku 1974. Kniha nevznikla ako klasická učebnica vnútorného lekárstva, ale ako praktická pomôcka pre situácie, v ktorých musí lekár rozhodovať rýchlo – od rozpoznania príznakov cez diagnostiku až po bezprostrednú liečbu.

Základným princípom knihy je orientácia podľa konkrétnej naliehavej klinickej situácie. Jednotlivé chorobné stavy sú spracované systematicky tak, aby sa lekár mohol rýchlo dopracovať od príznakov k diagnostike a následnému terapeutickému postupu. Dobová odborná recenzia pôvodného diela opisuje jednotnú štruktúru hesiel: definícia ochorenia alebo stavu, stručná patofyziológia, typické klinické príznaky, urgentná anamnéza, vyšetrenie a napokon liečba. Práve toto pevné usporiadanie bolo jedným z dôvodov praktickej použiteľnosti knihy pri službách a na nemocničných oddeleniach. Obsah zahŕňa široké spektrum akútnych interných problémov – kardiologických, pneumologických, metabolických, endokrinologických, hematologických, gastroenterologických, nefrologických, toxikologických a ďalších. Kniha zasahuje aj do oblastí, ktoré sa s vnútorným lekárstvom prekrývajú; napríklad odborná literatúra cituje z vydania Osvety kapitolu „Naliehavé situácie v psychiatrii“ od P. Kielholza a D. Ladewiga. Ťažisko však nie je v podrobnom akademickom rozoberaní jednotlivých diagnóz. Rozhodujúca je otázka: čo má lekár urobiť v prvých minútach a hodinách? Takáto koncepcia bola v období pred bežným používaním elektronických databáz, mobilných aplikácií a okamžitého online prístupu k odporúčaniam mimoriadne praktická. Kniha mohla byť priamo na oddelení, ambulancii či služobnej izbe a fungovať ako rýchla referenčná príručka. Dnes má publikácia najmä historickú a dokumentačnú hodnotu. Diagnostické a terapeutické postupy z prelomu 70. a 80. rokov nemožno používať ako aktuálne medicínske odporúčania – zmenili sa lieky, dávkovania, resuscitačné postupy, diagnostické možnosti aj organizácia intenzívnej medicíny. Ako obraz vývoja urgentnej internej medicíny je však kniha veľmi zaujímavá.

Originál vyšiel pod názvom: Internistische Notfallsituationen. Prvé nemecké vydanie vydalo nakladateľstvo Georg Thieme v Stuttgarte roku 1974. Malo 719 strán, 90 obrazových príloh v 109 jednotlivých vyobrazeniach a 45 tabuliek. Kniha bola opakovane prepracovávaná:
1974 – 1. vydanie, 719 strán
1976 – 2., prepracované a rozšírené vydanie, 725 strán
1981 – 3., novo spracované a rozšírené vydanie, 701 strán
1987 – 4., novo spracované a rozšírené vydanie, 779 strán.

Fritz Koller - 1906 – 1999 - bol švajčiarsky internista a hematológ, jedna z významných osobností švajčiarskeho vnútorného lekárstva druhej polovice 20. storočia. Narodil sa 28. apríla 1906 v Herisau. Medicínu študoval v Lausanne, Viedni a Zürichu a v roku 1931 absolvoval štátnu skúšku. Od roku 1940 pôsobil na Univerzite v Zürichu a neskôr viedol interné oddelenie nemocnice Neumünster. V roku 1962 sa stal profesorom vnútorného lekárstva na Univerzite v Bazileji a prednostom tamojšej univerzitnej internej kliniky. Koller sa preslávil najmä výskumom zrážania krvi, trombózy a hemofílie. Jeho pracovisko sa podieľalo na výskume koagulačného faktora X a Koller patril k priekopníkom modernej hematológie a liečby pacientov s hemofíliou. Bazilejská univerzita pripomína, že počas jeho vedenia sa interná klinika výrazne diferencovala na moderné špecializované odbory a vznikli aj jednotky intenzívnej starostlivosti a monitorovania srdca. Podľa biografických údajov uskutočnil aj prvú transplantáciu kostnej drene vo Švajčiarsku. V roku 1957 založil odborný časopis venovaný trombóze a krvácavým stavom a roku 1972 sa stal zakladajúcim prezidentom International Society on Thrombosis and Haemostasis. V roku 1973 bol zvolený za člena prestížnej akadémie Leopoldina. Práve Kollerova široká internistická skúsenosť vysvetľuje koncepciu knihy: nevníma urgentný stav izolovane podľa jedného orgánu, ale ako komplexný problém vnútorného lekárstva.

Gerd Arno Nagel nar. 28. februára 1936 je švajčiarsky internista a onkológ. Odborne sa pripravoval v Bazileji, v Roswell Park Memorial Institute v Buffale a v bruselskom Institut Jules Bordet – teda na pracoviskách úzko spojených s rozvojom modernej onkológie. V roku 1971 sa habilitoval na Univerzite v Bazileji a od roku 1972 pôsobil ako vedúci lekár onkológie v Kantonsspital Basel. Neskôr získal profesúru v Göttingene a pôsobil na Univerzite vo Freiburgu, kde bol spojený s Klinik für Tumorbiologie. V rokoch 1986–1990 bol prezidentom Deutsche Krebsgesellschaft. Jeho vedecká dráha tak zasahovala ďaleko za rámec samotnej urgentnej medicíny. Kollerov kolektív spájal odborníkov z rôznych špecializácií vnútorného lekárstva, čo bolo pre rozsah knihy zásadné.

Konstantin Neuhaus pôsobil na internom oddelení Lekárskej fakulty Univerzity v Bazileji. Je doložený napríklad ako spoluautor výskumu metabolizmu hormónov štítnej žľazy pri chronickom zlyhávaní obličiek publikovaného roku 1975 v Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism. Jeho význam pre samotnú príručku bol väčší, než by naznačovalo iba meno medzi editormi. Predhovor k oveľa neskoršiemu, ôsmemu vydaniu pokračovania tejto knihy výslovne označuje Fritza Kollera a Konstantina Neuhausa za „zakladateľov“ koncepcie diela a pripomína štruktúru, ktorú pôvodne vytvorili.

Najzaujímavejším faktom je mimoriadne dlhý odborný život tejto príručky. Pôvodné Internistische Notfallsituationen z roku 1974 nezanikli po niekoľkých vydaniach. Kniha sa ďalej vyvíjala a pod mierne pozmeneným názvom Internistische Notfälle vyšlo v roku 2009 už 8., úplne prepracované a rozšírené vydanie. Thieme ho charakterizovalo ako pomôcku pre viac ako 600 urgentných interných situácií – od anamnézy, vyšetrenia a diferenciálnej diagnostiky až po okamžitú liečbu prvých 24–48 hodín. To znamená, že základný koncept Kollera a Neuhausa sa v medicínskej literatúre udržal viac než tri desaťročia. Predhovor 8. vydania z roku 2009 explicitne uvádza, že zaužívanú štruktúru knihy vytvorili „zakladatelia tohto diela“, Fritz Koller a Konstantin Neuhaus.

To je z bibliografického hľadiska dôležité: slovenské vydanie z roku 1982 nie je iba prekladom náhodnej zahraničnej učebnice, ale ranou podobou príručky, ktorej metodická koncepcia prežila desiatky rokov.
Slovenské vydanie z roku 1982 sa objavuje v odbornej literatúre ešte desaťročia po vydaní. Je citované napríklad v odbornej publikácii o ochoreniach štítnej žľazy ako referenčný zdroj k urgentným interným stavom. V slovenskej medicínskej literatúre sa z neho citovali aj konkrétne kapitoly, napríklad časť venovaná urgentným psychiatrickým stavom.

Kniha vznikala v čase, keď sa moderná intenzívna medicína formovala ako samostatná disciplína. Na Kollerovej klinike v Bazileji vznikla za jeho vedenia intenzívna jednotka a stanica na monitorovanie srdcových pacientov; súčasne sa osamostatňovali kardiológia, nefrológia, pneumológia, angiológia, endokrinológia a ďalšie špecializácie. Naliehavé situácie preto zachytávajú obdobie, keď sa klasické všeobecné vnútorné lekárstvo menilo na modernú sieť špecializovaných disciplín a intenzívnej starostlivosti.
-ai-