TAJOMSTVO KRÍŽA

Krátky popis:

Prevažná väčšina ľudí považuje kríž za kresťanský symbol. Aj kríž, ako aj prevažnú väčšinu symboliky prevzalo kresťanstvo od starších predchádzajúcich náboženstiev. Uctievali ho už starí židia. Kríž poznali na celom svete: kríž hmotný a nehmotný, kríž starovekých Rimanov,... Bol to pôvodne pohanský symbol. Ako to teda s krížom bolo a je sa dočítate v tejto publikácii.
-m-

Tajomstvo kríža je krátka populárno-religionistická štúdia o dejinách kríža ako znaku a symbolu. Slovenské vydanie z roku 2007 vychádza z Niemojewského poľského diela Dzieje krzyża, ktoré prvýkrát vyšlo vo Varšave roku 1908. Niemojewski sleduje kríž oveľa ďalej do minulosti, než siaha kresťanstvo. Zaujímajú ho jednoduché krížové znaky, svastika, symbolické a astronomické interpretácie kríža, používanie krížových tvarov v starovekých kultúrach, rímske popravné nástroje a napokon premena kríža na ústredný symbol kresťanstva. Základná myšlienka knihy znie, že kríž ako geometrický a náboženský znak nevznikol až s kresťanstvom. Toto všeobecné konštatovanie zodpovedá dnešným poznatkom: krížové symboly sa nachádzajú v mnohých predkresťanských kultúrach Európy, Ázie či Egypta. Kresťanský význam kríža je však špecifický a viaže sa na ukrižovanie Ježiša; ako kresťanský znak je doložený už približne od 2. storočia a jeho verejná dominancia výrazne vzrástla v neskorej antike.

Niemojewski text napísal roku 1908 a patril k dobovej „mytologickej“ škole výkladu náboženstva. Niektoré jeho konkrétne väzby medzi symbolmi, astrálnymi javmi a biblickými príbehmi sú preto dnes skôr historicky zaujímavými interpretáciami než všeobecne prijatými závermi religionistiky. Akademická štúdia jeho tvorby priamo spája Dzieje krzyża s jeho neskorším záujmom o panbabylonizmus a astrálne interpretácie kresťanstva.

Andrzej Niemojewski (1864 – 1921) bol poľský básnik, prozaik, publicista, spoločenský aktivista a autor religionistických prác. Patrí ku generácii Młoda Polska – Mladé Poľsko. Litovská encyklopédia uvádza, že v rokoch 1886 – 1888 študoval právo na univerzite v Tartu a od roku 1889 žil vo Varšave. V mladosti sa zapojil do socialistického hnutia a neskôr aj do udalostí revolučného roku 1905. V rokoch 1906 – 1921 redigoval časopis Myśl Niepodległa. Začínal predovšetkým ako básnik. Jeho literárny debut Poezje vyšiel roku 1891 a cyklus Polonia irredenta z rokov 1895 – 1901 sa venoval životu robotníkov, hutníkov a baníkov. Literárni historici ho zaraďujú medzi autorov, ktorí stáli pri modernistickom zlome v poľskej literatúre konca 19. storočia. Neskôr sa čoraz intenzívnejšie venoval dejinám náboženstva a kritickému skúmaniu Biblie. V krátkom období okolo rokov 1907 – 1909 vydal viacero prác: Objaśnienie katechizmu, O pochodzeniu naszego Boga, Dzieje krzyża, Dwa drzewa biblijne, Stworzenie świata według Biblii, Bóg Jezus w świetle badań cudzych i własnych, V poslednej z nich rozvíjal predstavu, že mnohé evanjeliové motívy majú astrálny a mytologický pôvod. Práve tým sa stal známym predstaviteľom tzv. Kristovej mytologickej teórie.

Niemojewski vo svojej knihe z roku 1908 rozoberá svastiku ako jednu zo starobylých podôb krížového symbolu. Pre dnešného čitateľa to môže pôsobiť nezvyčajne, pretože svastiku automaticky spájame s nacizmom. Lenže kniha vznikla dvanásť rokov predtým, než nacistická strana v roku 1920 svastiku prijala za svoj politický znak. V starších kultúrach sa používala tisícročia a v Indii, Číne či ďalších častiach Ázie bola spojená napríklad so šťastím a prosperitou. Na začiatku 20. storočia bola dokonca aj v Európe pomerne bežným ornamentálnym a „šťastným“ symbolom. Jej význam v západnom svete zásadne zmenilo až nacistické zneužitie.

Zaujímavý je aj dobový ohlas samotného Dzieje krzyża. Už recenzia z roku 1908 upozorňovala, že nejde primárne o dejiny kresťanského kríža, ale o skúmanie krížového znaku ako grafického, ornamentálneho a symbolického motívu v rôznych kultúrach. Recenzent výslovne spomína kríž ako symbol slnka, ohňa, vlády či dokonalosti a venuje pozornosť aj hinduistickej svastike. Niemojewski nebol iba kabinetným autorom. Pri svojich religionistických záujmoch cestoval po Egypte, Palestíne, Grécku, Sýrii a Malej Ázii a svoje argumenty spájal aj s tým, čo počas ciest pozoroval. Dobová kritika bola voči jeho záverom veľmi ostrá a vyčítala mu povrchnosť a príliš voľné spájanie paralel, čo dobre ukazuje, ako kontroverzne pôsobili jeho knihy už v čase vzniku.
-ai-