4,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Debutový román nositeľa Pulitzerovej ceny Jeffreyho Eugenidesa, na motívy ktorého vznikol v roku 1999 rovnomenný kultový film, rozvíja príbeh rodiny Lisbonovcov z pokojného predmestia Detroitu. Jeho kronikármi sú muži v strednom veku, čo sa prostredníctvom spomienok snažia odhaliť tajomstvo melanchólie tejto rodiny. Všetko sa začalo jedného leta, keď Lisbonove dcéry, krásne a excentrické, jedna za druhou spáchali samovraždu. Muži, v tom čase ešte len chlapci, fascinovaní dospievajúcimi dievčatami, pozorovali ich osudy z diaľky a s odstupom času skladajú mozaiku fatálneho úpadku Lisbonovcov.
Eugenidesovo dielo Smrť panien súčasná americká literárna kritika radí medzi modernú klasiku, jeho lyrický a nadčasový príbeh transformuje a demytologizuje život americkej strednej triedy.
-d-
Na tých dievčatách bolo šokujúce, ako takmer normálne pôsobili, keď ich matka pustila von na ich jedinú životnú schôdzku. Aj po dvadsiatich rokoch zostávajú ich tajomné osobnosti uchované v spomienkach chlapcov, ktorí ich zbožňovali a ktorí si dnes vybavujú spoločnú mladosť – podprsenku prehodenú cez kríž patriaci promiskuitnej Lux; dychberúci vzhľad sestier v večer školského plesu; a tú dusnú, ospalú ulicu, odkiaľ sledovali rozpad rodiny a zánik krehkých životov.
-g-
Debutový román amerického spisovateľa Jeffreyho Eugenidesa, pôvodne vydaný v roku 1993 pod názvom The Virgin Suicides. Príbeh piatich sestier Lisbonových z amerického predmestia je rozprávaný neobvyklým kolektívnym hlasom mužov, ktorí sa po rokoch vracajú k udalostiam svojho dospievania a stále sa pokúšajú pochopiť dievčatá, ktoré kedysi pozorovali z diaľky. Slovenský preklad Vladislava Gálisa vydal Slovart v roku 2013 v edícii Svetová literatúra.
Dej sa odohráva na predmestí Detroitu v 70. rokoch. V centre stojí rodina Lisbonovcov a ich päť dospievajúcich dcér – Cecilia, Lux, Bonnie, Mary a Therese. Od začiatku pritom čitateľ pozná tragické vyústenie ich príbehu. Eugenides teda nestavia román ako detektívnu otázku „čo sa stalo“, ale ako oveľa komplikovanejšiu otázku „prečo sa to stalo“ – a či vôbec možno po rokoch uspokojivo vysvetliť vnútorný svet druhého človeka. Rozprávačom nie je jediná postava. Príbeh rozpráva anonymné kolektívne „my“ – skupina chlapcov zo susedstva, ktorí boli sestrami fascinovaní a ako dospelí muži zhromažďujú spomienky, predmety, svedectvá a útržky informácií. Napriek tomu sa k skutočnému vysvetleniu nikdy celkom nedostanú. Tento spôsob rozprávania je jednou z najvýraznejších vlastností knihy. Sestry poznávame predovšetkým sprostredkovane – cez pohľad ľudí, ktorí ich obdivujú, idealizujú a zároveň im celkom nerozumejú. Román preto možno čítať aj ako príbeh o pamäti, voyeurizme a neschopnosti preniknúť do života človeka, ktorého si okolie premenilo na symbol. Eugenides zároveň rozkladá predstavu pokojného amerického predmestia. Upravené trávniky, rodinné domy, škola a susedské návštevy vytvárajú navonok bezpečný svet, pod ktorým sa skrývajú osamelosť, rodinné napätie, náboženská prísnosť a neschopnosť dospelých porozumieť dospievajúcim. Kniha nie je klasickým psychologickým vysvetlením samovraždy. Práve naopak – jedným z jej základných motívov je nemožnosť definitívne vysvetliť ľudské konanie. Rozprávači zhromažďujú dôkazy, ale záhada sestier Lisbonových zostáva nevyriešená. Whiting Foundation dnes román označuje za modernú klasiku a zdôrazňuje jeho spojenie dospievania, melanchólie, temného humoru a spomienky.
Jeffrey Eugenides (nar. 1960, Detroit, Michigan) je americký prozaik grécko-írskeho pôvodu a jeden z výrazných predstaviteľov americkej prózy posledných desaťročí. Vyštudoval Brown University a v roku 1986 získal magisterský titul z angličtiny a tvorivého písania na Stanford University. Smrť panien bola jeho prvým románom. Nasledovali:
Middlesex – 2002
The Marriage Plot / Manželská zápletka – 2011
Fresh Complaint – 2017, poviedky.
Najväčší literárny úspech zaznamenal románom Middlesex. Zaň získal Pulitzerovu cenu za beletriu za rok 2003. Už v roku vydania debutu však získal Whiting Award za beletriu. Neskôr dostal Guggenheimovo štipendium a ďalšie literárne a akademické ocenenia. Eugenidesova tvorba sa opakovane zaoberá dospievaním, sexualitou, rodinou, identitou, prisťahovalectvom a pamäťou. Smrť panien je v tomto zmysle základom tém, ku ktorým sa neskôr vracal v oveľa rozsiahlejšom Middlesexe.
Slovenský preklad vytvoril Vladislav Gális, významný slovenský prekladateľ z angličtiny a bývalý redaktor časopisov Domino fórum a .týždeň. Prekladal okrem Jeffreyho Eugenidesa napríklad Paula Austera, Ernesta Hemingwaya, Kazua Ishigura, Alice Munroovú, Chucka Palahniuka, Terryho Pratchetta, Jeannette Wintersonovú či Irvina D. Yaloma. V roku 2011 získal Cenu Jána Hollého za umelecký preklad prózy za slovenský preklad románu Isaaca Bashevisa Singera Otrok.
Prvá kapitola budúceho románu vyšla ešte pred knihou v časopise The Paris Review. Za tento text Eugenides získal v roku 1991 Aga Khan Prize for Fiction. Celý román potom vyšiel v roku 1993 vo vydavateľstve Farrar, Straus and Giroux. V rozhovore pri vydaní knihy Eugenides uviedol, že prvotným impulzom bola náhodná konverzácia s mladou opatrovateľkou detí, ktorá mu povedala, že ona aj jej sestry sa pokúsili o samovraždu. Z tohto príbehu však nevytvoril dokumentárnu rekonštrukciu. Motív rozvinul do úplne fiktívneho príbehu rodiny Lisbonovcov.
Eugenides vyrastal v oblasti Detroitu a prostredie románu silne čerpá z jeho rodného kraja. Prvé americké vydanie síce neoznačuje miesto vždy úplne priamo, ale dobové miestne noviny upozorňovali na konkrétne geografické odkazy, ktoré smerujú ku Grosse Pointe v Michigane. Kniha tak patrí aj k literárnym obrazom amerického predmestia 70. rokov. Použitie prvej osoby množného čísla – „my“ – je jedným z najznámejších štylistických prvkov románu. Rozprávači zostávajú anonymní. Po desaťročiach stále skúmajú predmety a spomienky spojené so sestrami, akoby išlo o archív nevyriešeného prípadu. Práve táto forma vytvára zvláštnu dvojitosť: čitateľ má pocit, že o sestrách vie množstvo detailov, ale ich vlastné vnútro zostáva prakticky neprístupné.
Film The Virgin Suicides USA, 1999
Réžia a scenár: Sofia Coppola
Hrajú:
Kirsten Dunst – Lux Lisbon
James Woods – pán Lisbon
Kathleen Turner – pani Lisbonová
Josh Hartnett – Trip Fontaine
Hanna R. Hall – Cecilia
Film bol celovečerným režijným debutom Sofie Coppoly. Premiéru mal v roku 1999 v rámci Directors' Fortnight na festivale v Cannes. Jeho vizuálne stvárnenie, kamera Eda Lachmana a zasnená hudba francúzskej skupiny Air výrazne posilnili kultový status príbehu. Criterion Collection film dnes označuje za významný coming-of-age titul americkej nezávislej kinematografie. Osobitný kultúrny život získal aj filmový soundtrack. Hudbu zložila francúzska elektronická skupina Air a soundtrack vyšiel samostatne pod názvom The Virgin Suicides. Román sa tak nepriamo prepojil nielen s filmom, ale aj s hudobnou kultúrou prelomu 90. rokov a nového tisícročia. Sofia Coppola sa ku knihe dostala ešte pred svojou veľkou režijnou kariérou a The Virgin Suicides prakticky odštartovalo jej cestu k filmom Lost in Translation, Marie Antoinette či The Bling Ring.
-ai-
Literárne ocenenia:
Whiting Award for Fiction (1993)
