2,00 €
Dostupné
Krátky popis:
Zima v Laponsku je studená a tvrdá. Nórske mestečko Kautokeino sa chystá osláviť návrat starého šamanského bubna. Mnoho týchto bubnov bolo v minulosti zničených v boji proti pohanstvu. A prvý bubon, ktorý sa po dlhom čase vrátil na laponské územie, niekto ukradne. Prekáža návrat bubna miestnej cirkvi? Alebo v tom majú prsty laponskí separatisti, ktorí chcú, aby sa o nich hovorilo? Prípad ešte skomplikuje smrť pastiera sobov. Policajní vyšetrovatelia Klemet Nango a Nina Nansenová odhaľujú vzťahy medzi rázovitými laponskými chovateľmi sobov a nórskymi obyvateľmi, ale aj tajomstvo dávnej expedície. Čo objavil záhadný geológ?
-d-
Zima v Laponsku je chladná a drsná. V Kautokeine – veľkej sámskej dedine uprostred tundry – prebiehajú v kultúrnom centre prípravy na vystavenie šamanského bubna, ktorý nedávno daroval francúzsky vedec a bývalý spolupracovník Paula-Emila Victora. Pre dedinu je to významná udalosť. Bubon však v noci niekto ukradne. Podozrenie padá na laestadiánskych protestantských fundamentalistov, ktorí v minulosti zničili množstvo takýchto bubnov v rámci boja proti pohanstvu; neskôr sa objavuje podozrenie, že krádež spáchali sámski separatisti, aby tak upriamili pozornosť na svoju vec.
Situáciu ďalej komplikuje smrť chovateľa sobov. Dvaja vyšetrovatelia zo špeciálnej policajnej jednotky pre dohľad nad chovom sobov – Sám Klemet Nango a jeho kolegyňa Nina Nansenová, čerstvá absolventka policajnej akadémie – sú presvedčení, že tieto dva prípady spolu súvisia. Obyvatelia Kautokeina však neradi otvárajú staré rany; dvojica sa tak vracia k hliadkovaniu na snežných skútroch v zamrznutej laponskej krajine a k riešeniu nekonečných sporov medzi chovateľmi, ktorých stáda sa navzájom pomiešali. Počas vyšetrovania vraždy Ninou čoraz viac fascinuje drsné čaro Aslaka – muža, ktorý žije rovnako ako jeho predkovia a dokonale pozná túto divokú, bielu krajinu.
-g-
Pri tomto titule sú mimoriadne zaujímavé dve veci: autor nevymyslel „sobiu políciu“ – pred románom s jej príslušníkmi dva mesiace jazdil na hliadkach – a zápletka so šamanským bubnom je čiastočne postavená na skutočnej francúzskej expedícii Paula-Émila Victora do Laponska v roku 1939.
Atmosférická detektívka z ďalekého severu, ktorá spája vyšetrovanie vraždy a krádeže vzácneho sámskeho bubna s históriou pôvodného obyvateľstva severnej Škandinávie. Le dernier Lapon vyšiel vo Francúzsku roku 2012 ako románový debut Oliviera Truca a stal sa mimoriadne úspešným – získal viac než dvadsať literárnych a žánrových cien a bol preložený do viac než dvadsiatich jazykov. České vydanie Panteonu z roku 2014 preložila Zuzana Dlabalová.
Dej sa odohráva v Kautokeine v severnom Nórsku, v období polárnej noci. Po štyridsiatich dňoch sa má nad obzorom opäť objaviť slnko, no pokoj mestečka naruší krádež mimoriadne vzácneho sámskeho rituálneho bubna. Bubon sa mal po desaťročiach vrátiť na územie Sámov a byť vystavený v miestnom kultúrnom centre. V minulosti boli podobné predmety ničené alebo odvážané zo severu počas christianizácie pôvodného obyvateľstva, takže jeho návrat má aj silný symbolický význam. Krátko po krádeži je zavraždený chovateľ sobov. Prípadu sa ujímajú príslušníci osobitnej „sobej polície“ Klemet Nango a jeho nová kolegyňa Nina Nansenová. Postupne zisťujú, že vražda, ukradnutý bubon, miestne konflikty, geologické záujmy a udalosti z roku 1939 spolu môžu súvisieť. Truc však nevytvoril iba klasické „kto je vrah“. Kriminálna zápletka mu umožňuje otvoriť témy asimilácie Sámov, náboženstva, sporov o pôdu a pastviny, chovu sobov, národnej identity, vzťahu medzi pôvodným obyvateľstvom a väčšinovou spoločnosťou i stretu tradičného života s moderným škandinávskym štátom. Prírodné prostredie tu nie je iba kulisou. Tma, extrémny chlad, snehové skútre, tundra, obrovské vzdialenosti a sobí chov priamo určujú spôsob života postáv aj priebeh vyšetrovania.
Jedna z najpozoruhodnejších vecí na románe je, že jeho základná policajná inštitúcia nie je autorským výmyslom. Nórska Reinpolitiet – sobia polícia – je špeciálnou zložkou polície pôsobiacou v oblastiach chovu sobov v severnom Nórsku. Zaoberá sa okrem iného konfliktmi súvisiacimi so sobími stádami a environmentálnou kriminalitou. Bola založená už v roku 1949. Olivier Truc sa o jej existencii dozvedel pri novinárskej práci. Najskôr o nej písal reportáže a neskôr pripravil televízny dokument Police des rennes. Dva mesiace sprevádzal policajtov na hliadkach na snežných skútroch a zároveň študoval sámsku kultúru a hospodárstvo regiónu. Práve z tejto skúsenosti vznikol základ románu. Autor však priznáva jednu literárnu úpravu: skutočná sobia polícia je nórska, zatiaľ čo v románe jej pôsobenie rozšíril cez hranice štátov, aby lepšie vystihol cezhraničný charakter Sámov.
Olivier Truc (nar. 22. novembra 1964, Dax, Francúzsko) je francúzsky novinár, spisovateľ, scenárista a dokumentarista špecializujúci sa na škandinávske a pobaltské krajiny. Od roku 1994 žije v Štokholme. Pracoval okrem iného pre Libération, RTL, Le Point a ako škandinávsky a pobaltský korešpondent denníka Le Monde. Ešte pred beletriou napísal dokumentárnu knihu L’Imposteur a pripravoval televízne dokumenty. Práve jeho dlhodobý pobyt v Škandinávii a novinárska práca s menšinami a severnými regiónmi vysvetľujú nezvyčajne podrobný kultúrny a geografický základ Posledného Laponca. Román odštartoval sériu s Klemetom Nangom a Ninou Nansenovou. Pokračovala knihami Le Détroit du Loup, La Montagne rouge, Les Chiens de Pasvik a neskôr Le Premier Renne.
Historická časť zápletky nie je úplne vymyslená. Francúzsky polárnik a etnológ Paul-Émile Victor sa v roku 1939 skutočne zúčastnil výpravy do Laponska. Truc túto expedíciu použil ako historickú kostru príbehu a pridal k nej fiktívne postavy a tajomstvo bubna. Sám autor vysvetlil, že Paul-Émile Victor odišiel z Paríža autom spolu s bratmi Latarjetovcami a že práve z tejto skutočnej expedície vytvoril románovú minulosť prípadu. Ani motív stratených sámskych bubnov nevznikol iba pre potreby thrilleru. Truc pri výskume vychádzal z práce švédskeho etnografa Ernsta Mankera, ktorý katalogizoval zachované sámske rituálne bubny. Autor uvádzal 71 známych exemplárov v európskych múzeách a súkromných zbierkach; otázka ich návratu Sámskej komunite bola reálnou témou už v čase vzniku knihy. V románe preto vystupuje symbolický „ďalší“ bubon – predmet, ktorý môže niesť informáciu, ale zároveň predstavuje kultúrne dedičstvo odobraté pôvodnému obyvateľstvu. Do pátrania vstupuje aj joik – tradičný sámsky spôsob spevu. V románe nie je použitý iba ako folklórna dekorácia. Joiky môžu niesť pamäť na ľudí, miesta a udalosti a Truc ich používa ako jeden zo spôsobov, ktorými sa minulosť uchováva mimo písaných archívov.
Český názov Poslední Laponec zachováva francúzske Le dernier Lapon. V súčasnej terminológii je však pri označení národa vhodnejšie používať pomenovanie Sám/Sámovia alebo Sámi. Staršie exonymum „Lapp/Laponec“ mnohí Sámovia odmietajú a v severských krajinách sa z oficiálneho označovania prevažne vytratilo. Pri názve knihy ho samozrejme treba zachovať ako súčasť bibliografického názvu, ale v samotnom popise je presnejšie hovoriť o Sámoch a oblasti Sápmi. Zaujímavým paradoxom je, že jednu z veľmi autenticky pôsobiacich kriminálok z ďalekého severu nenapísal Švéd ani Nór, ale Francúz. Truc však v Štokholme žije od roku 1994 a severu sa dlhodobo venoval ako reportér. Jeho francúzsky vydavateľ zdôrazňuje práve spojenie kriminálneho románu s detailnou znalosťou regiónu a kultúrnym zápasom Sámov.
Poslední Laponec je pri oceneniach mimoriadne silný titul. Pôvodné vydavateľstvo Métailié eviduje viac než dvadsať cien a čitateľských ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria:
Prix Mystère de la critique
Prix des lecteurs Quais du Polar – 20 Minutes
Prix Polar Michel Lebrun
Prix Thierry Jonquet
Trophée 813
Prix Sang d’Encre
Prix Inter polar
Prix du Meilleur Polar francophone de Montigny-lès-Cormeilles.
Prix des lecteurs Quais du Polar získal román v roku 2013.
Kniha sa následne stala medzinárodným bestsellerom. Vydavateľské zdroje uvádzajú preklady do viac než dvadsiatich jazykov.
V roku 2018 vyšla vo francúzskom vydavateľstve Sarbacane komiksová adaptácia Le dernier Lapon.
Scenár/adaptácia: Javier Cosnava
Kresba a farby: Toni Carbos
Rozsah: 170 strán
Komiks vyšiel 5. septembra 2018 a zachováva základný príbeh ukradnutého bubna a vraždy chovateľa sobov. V roku 2026 Sarbacane vydalo aj nové vreckové vydanie adaptácie.
Česká audiokniha vznikla už v roku 2014 vo vydavateľstve OneHotBook.
Účinkujú:
Igor Bareš
Jana Stryková
Pavel Rímský
Réžia: Michal Bureš
Dĺžka: 9 hodín 19 minút.
Ide o pomerne výrazné spracovanie – príbeh nečíta iba jeden interpret, ale jednotlivé dejové línie si delia traja herci.
Literárne ocenenia:
viď v texte vyššie
