5,00 €
Dostupné
Krátky popis:
výtlačok číslo: 338
Z obsahu: Nové verše, Krv a zlato, Na voze Eliášovom, Rád by, keby ma milovali, Verše všetajomstiev, Zachraňujúci sa život, Láska k sebe samým, Kto ma videl?, Na čele mŕtvych, Posledné lode...
-antikvariatshop-
Reprezentatívny výber „Básne“ od zakladateľa maďarskej literárnej moderny a jedného z najvýznamnejších európskych básnikov Endreho Adyho (1877 – 1919) vyšiel v slovenskom preklade v roku 1950 v bratislavskom vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Táto bibliofilsky ladená publikácia má rozsah 270, vyšla v pevnej plátenej väzbe s pôvodným prebalom a bola publikovaná ako 25. zväzok vtedajšej prestížnej a zberateľsky vyhľadávanej edície Komorná knižnica Elánu (KKE). Knihu z maďarských originálov preložil, básnicky prebásnil a do tlače pripravil legendárny slovenský básnik Ján Smrek (1898 – 1982), ktorý bol zároveň zakladateľom a dlhoročným redaktorom spomínanej edície. Zväzok vyšiel v celkovom náklade 5 000 kusov, pričom celá edícia bola koncipovaná exkluzívne – každý jeden výtlačok bol ručne označený jedinečným poradovým číslom (tzv. číslovaný výtlačok). Dielo predstavuje prelomový edičný a prekladateľský počin na slovenskom knižnom trhu, pretože prinieslo komplexný a esteticky vybrúsený prierez revolučnou tvorbou Adyho, ktorý na začiatku 20. storočia odvrhol dovtedajšie skostnatené básnické formy a svojím radikálnym symbolizmom otvoril dvere modernej poézii. Prepojenie Endreho Adyho a Jána Smreka nebolo náhodné. Smrek bol známy svojím hlbokým vzťahom k maďarskej kultúre a Adyho poéziu považoval za geniálny prejav slobodného ducha. Smrekov preklad sa vyznačuje mimoriadnym zmyslom pre rytmus, hudobnosť a zachovanie temného, metafyzického pátosu originálu. Kniha je tematicky rozdelená do niekoľkých celkov, ktoré odrážajú základné piliere Adyho komplikovanej osobnosti a jeho tragického vnímania sveta. Čitatelia tu nájdu autorovu drsnú a provokatívnu politicko-spoločenskú lyriku, v ktorej bez milosti bičoval zaostalosť vtedajšieho feudálneho Uhorska a predpovedal radikálne spoločenské zmeny. Nechýbajú ani jeho slávne, hlboko melancholické erotické básne venované jeho osudovej múze Lédel (v slovenskom preklade Léde), ktoré sú plné deštruktívnej vášne, bolesti a predtuchy smrti. Významnú časť zväzku tvoria taktiež Adyho jedinečné nábožensko-filozofické verše, v ktorých básnik zvádza dramatický, intímny a často plachý zápach s Bohom, pričom hľadá záchranu pred vnútornou osamelosťou a existenčnou úzkosťou moderného človeka.
Veľkou pridanou a odbornou hodnotou tohto vydania z roku 1950 je jeho sprievodný aparát. Kniha sa otvára rozsiahlou, hlbokou štúdiou od svetoznámeho maďarského marxistického filozofa, estetika a literárneho teoretika Györgya Lukácsa (1885 – 1971), ktorý detailne analyzoval Adyho historický prínos a jeho miesto v kontexte svetovej moderny. Publikácia je navyše vizuálne obohatená o čiernobiely frontispis s portrétom autora. Hoci kniha vyšla na samom počiatku päťdesiatych rokov, vďaka Smrekovmu umeleckému géniovi a obrovskej prekladateľskej erudícii nepodľahla vtedajšiemu schematizmu a dodnes zostáva neprekonaným klenotom slovenskej prekladovej poézie.
-aige-
Výber z poézie významného maďarského básnika približuje tvorbu, v ktorej sa stretáva vášnivé prežívanie lásky s vedomím pominuteľnosti, duchovným nepokojom a otázkami osudu vlastného národa. Adyho básnický svet je vystavaný na výrazných symboloch a protikladoch: túžba po živote sa dotýka smrti, viera pochybností a osobné vyznanie spoločenskej kritiky. Jeho verše majú často naliehavý, miestami až prorocký tón. Čitateľa oslovujú intenzitou citov aj obraznosťou, ktorá presahuje jednoduchý opis zážitku. Tieto črty patria k základným znakom Adyho poézie a pomáhajú pochopiť jeho miesto v európskom symbolizme.
Endre Ady (1877 – 1919) bol maďarský básnik, prozaik a novinár, jedna z ústredných osobností maďarskej literárnej moderny. Narodil sa v Érmindszente, na území dnešného Rumunska, a zomrel v Budapešti. Pôsobil v novinárskom prostredí a patril k hlavným spolupracovníkom časopisu Nyugat, ktorý sa stal dôležitým priestorom modernej maďarskej literatúry. K jeho zásadným knihám patria Nové verše a Krv a zlato. Osobnú skúsenosť dokázal pretvoriť na širšiu výpoveď o človeku, spoločnosti a historickom údele krajiny.
Ján Smrek (1898 – 1982), vlastným menom Ján Čietek, bol slovenský básnik, redaktor, prekladateľ a významný organizátor literárneho života. Založil časopis Elán a Komornú knižnicu Elánu, takže s týmto vydaním ho spája aj edičné zázemie. Knižnicu naďalej viedol po jej prevzatí vydavateľstvom Slovenský spisovateľ. Pri Adyho veršoch sa tak stretávame s prekladateľom, ktorý bol sám výrazným básnikom a zároveň sa dlhodobo venoval sprostredkovaniu literatúry slovenskému čitateľovi.
Vydanie má osobitné miesto aj v Smrekovom životnom príbehu. Po roku 1948 sa dostal na okraj oficiálneho literárneho života a možnosti publikovať vlastnú poéziu mal výrazne obmedzené. Preklady Adyho, Attilu Józsefa či Sándora Petőfiho sa v tomto období stali dôležitou súčasťou jeho práce. Za knihou preto možno vidieť aj situáciu slovenského básnika, ktorý pomáhal zaznieť cudzím veršom v čase, keď jeho vlastná tvorba narážala na prekážky.
-aicha-
