ZNIE HUDBOU KAŽDÝ VERŠ

Krátky popis:

Začiatok tohto storočia je v znamení nástupu novej generácie básnikov. Podstatným vkladom tejto skupiny básnikov, známej pod názvom Slovenská moderna, boli a dodnes zostali nové myšlienky vyjadrené novou formou verša. Celý tento proces podnietil vnútorný nepokoj básnikov, túžba vyjadriť svoje najhlbšie psychické stavy. Striedanie mlčania a najúprimnejšieho sebavyjadrenia prinieslo do slovenskej poézie tóny, v ktorých neoddeliteľná prítomnosť básnika je najlepším prejavom svojráznosti.
Každý z básnikov Slovenskej moderny je poznačený vnútornou krízou. A táto istá rozorvanosť prijíma na seba odlišné formy; začína sa hlbokými lyrickými tónmi, veršami plnými smútku, prechádza v nečakanú revoltu. Pre Ľudmilu Podjavorinskú dodnes zostalo príznakové vyjadrenie rýdzosti a pravdivosti citu vo veršoch, tak ako pre Janka Jesenského a Ivana Galla zostala irónia hlavným tvárnym prostriedkom. V Royovej poézii dominuje osobný zážitok; z neho však dostáva sa do popredia hlavne rozporovosť. Najširšou škálou prejavu však prekvapil Ivan Krasko. Tvorba básnika je pre nás svedectvom, že lyrizmus, podfarbený nepokojom a prameniaci v hĺbke citu, to je jeden z najpravejších tónov, ktorý zapustil korene v slovenskej literatúre.
Čo spája básnikov Slovenskej moderny (Podjavorinskú, Roya, Galla, Votrubu, Krasku) s celým naším literárnym a spoločenským dianím to je téma existencie národa. Tento problém roky dozrieval vo vnútri básnikov a odtiaľ prichádzal na svetlo ako problém najosobnejší. V básnikovi sa spája v jedno osobný a spoločenský problém a básnikov subjekt ho ako taký aj prináša.
Básnici Slovenskej moderny nie sú autormi rozsiahlej tvorby - naopak, ich tvorba je zväčša esenciou vo forme útlych zbierok. A vďaka tomuto extraktu síla ich verša má široký rádius.
V našom výbere prinášame ukážky z tvorby básnikov spojené s literárnymi medailónmi dr. Stanislava Šmatláka, ktorý medziiným uvádza podstatné myšlienky z tvorby našich najvýznamnejších - dnes už nežijúcich literárnych kritikov a s novým prístupom rozoberá viaceré básne z tvorby Slovenskej moderny.
*-*

Výber z tvorby básnikov Slovenskej moderny spojený s ich literárnymi medailónikmi, o ktoré sa postaral dr. Stanislav Šmatlák. V knižke nájdete tvorbu nasledujúcich autorov: Ľudmila Podjavorinská, Janko Jesenský, František Votruba, Ivan Gall, Ivan Krasko, Vladimír Roy.
-d-

Antológia približuje nástup slovenskej básnickej moderny prostredníctvom tvorby Ľudmily Podjavorinskej, Janka Jesenského, Františka Votrubu, Ivana Galla, Ivana Kraska a Vladimíra Roya. Stanislav Šmatlák výber zostavil a doplnil štúdiou, literárnymi portrétmi a poznámkami. Básne tak sprevádza výklad, ktorý čitateľovi pomáha vnímať osobitosť jednotlivých autorov aj súvislosti medzi ich dielami. Súčasťou komentárov sú tiež postrehy starších literárnych kritikov a rozbory vybraných básní.

Spoločným tematickým pozadím výberu je vnútorný nepokoj človeka, jeho osamelosť, citové sklamania a napätie medzi túžbou a skutočnosťou. Básnický smútok pritom nadobúda rôzne podoby: od tichej osobnej výpovede po vzdor a nesúhlas so svetom. Kniha umožňuje porovnať, ako sa príbuzné pocity menia podľa temperamentu a básnického jazyka jednotlivých autorov. Výber spolu s komentármi môže poslúžiť aj čitateľovi, ktorý chce porozumieť tomu, prečo sa na prelome storočí slovenská lyrika obrátila intenzívnejšie k individuálnemu prežívaniu.

Názov knihy možno čítať ako upozornenie na zvukovú a náladovú stránku poézie: význam básne vzniká aj rytmom, opakovaním, melódiou verša a vzájomným pôsobením slov. Dobrým príkladom širších súvislostí je František Votruba, ktorého poznáme predovšetkým ako literárneho kritika. Pod pseudonymom Andrej Klas však písal aj básne. Jeho Tiché akordy z roku 1903 svojou intímnosťou a muzikalitou predznamenávali niektoré črty Kraskovej lyriky; na túto súvislosť upozorňoval aj Šmatlákov výber.

Zaradenie Ľudmily Podjavorinskej pripomína jej menej známu tvár – autorku lyriky pre dospelých. Jej zbierka Z vesny života vyšla už v roku 1895 a jej tvorba predstavuje spojovací článok medzi staršou básnickou generáciou a nastupujúcou modernou. Hudobnosť poézie zastúpených autorov má aj doslovné pokračovanie: Eugen Suchoň vytvoril na básne Ivana Kraska cyklus Nox et solitudo, op. 4, pozostávajúci z piatich piesní pre mezzosoprán a klavír. Nejde o adaptáciu tejto antológie, ale o významný príklad toho, ako Kraskova lyrika vstúpila do slovenskej koncertnej hudby.

Stanislav Šmatlák (1925 – 2008) bol slovenský literárny historik, kritik a editor, výrazná osobnosť literárnej vedy druhej polovice 20. storočia. Vyštudoval slovenský jazyk, literatúru a filozofiu v Bratislave a väčšinu profesionálneho života pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Pracoval tiež vo vydavateľstve Smena a v redakcii Slovenských pohľadov, neskôr vyučoval na Univerzite Komenského. Vo výskume sa sústredil najmä na poéziu, jej vývin a spôsob, akým básnický tvar vyjadruje ľudskú skúsenosť. Venoval sa Hviezdoslavovi, Kraskovi i moderným slovenským básnikom; k jeho významným prácam patria Vývin a tvar Kraskovej lyriky a Dejiny slovenskej literatúry.
-aicha-

Významná literárnovedná antológia a čítanka „Znie hudbou každý verš“ s podtitulom Výber zo slovenskej poézie prelomu 19. a 20. storočia vyšla v roku 1971 v bratislavskom vydavateľstve Tatran. Túto reprezentatívnu a odborne vysoko cenenú publikáciu, zostavil, edične pripravil a rozsiahlou úvodnou štúdiou opatril popredný slovenský literárny historik, kritik a akademik prof. PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc. (1925 – 2008). Kniha bola publikovaná v pevnej väzbe s pôvodným prebalom a vyšla ako zväzok populárnej a vtedajšími študentmi nesmierne využívanej edície Čítanie študujúcej mládeže (ČŠM).

Publikácia predstavuje hlbokú koncepčnú antológiu, ktorá čitateľom a študentom prináša ucelený pohľad na prelomovú etapu slovenskej literatúry – obdobie slovenskej moderny a jej bezprostredných predchodcov. Profesor Šmatlák k výberu textov pristupoval s jemu vlastnou estetickou a dejepisnou prísnosťou, vďaka čomu sa mu podarilo plasticky zachytiť moment, kedy sa slovenská poézia definitívne oslobodzovala od prekonaného národného romantizmu a začala absorbovať vplyvy európskeho symbolizmu, impresionizmu a rozvíjajúceho sa modernizmu. Samotný metaforický názov knihy „Znie hudbou každý verš“ odkazuje na novú estetickú kvalitu, ktorú moderní autori priniesli – na mimoriadny dôraz na eufóniu, melódiu, rytmus a hudobnosť slova, prostredníctvom ktorých básnici vyjadrovali zložité vnútorné stavy, skepsu, osamelosť aj túžbu po ideáloch.
Šmatlák do tejto antológie zaradil kľúčovú zostavu šiestich básnických osobností, ktoré zásadným spôsobom redefinovali tvár slovenskej lyriky:
• Ľudmila Podjavorinská: Zastupuje polohu citlivej osobnej lyriky a prechodu k novým formám intímneho prežívania.
• Ivan Krasko: Ako ústredná postava slovenskej moderny prináša do výberu svoje hlboké, zádumčivé, symbolistické básne plné reflexie, noci, melanchólie a hľadania zmyslu ľudského utrpenia.
• Janko Jesenský: Obohacuje zborník o svoju typickú ironicko-sentimentálnu meštiansku lyriku, duchaplný humor a formálne vybrúsené verše o láske a spoločnosti.
• František Votruba: Je predstavený nielen ako rešpektovaný dobový literárny kritik, ale prostredníctvom svojich básnických pokusov a reflexií.
• Ivan Gall: Prispieva jemnou, náladovou, impresionistickou poetikou zachytávajúcou prchavé okamihy a vnútorné citové poryvy.
• Vladimír Roy: Reprezentuje neoromantickú a symbolistickú líniu plnú silného pátosu, hudobnosti a bolestnej melanchólie.
Obrovským prínosom knihy, kvôli ktorému je dodnes vyhľadávaná na akademickej pôde, je Šmatlákov sprievodný aparát. Jeho úvodná teoretická štúdia detailne analyzuje spoločenskú a kultúrnu situáciu na Slovensku na prelome storočí, kedy básnici museli tvoriť v podmienkach silného národnostného útlaku, a predsa dokázali držať krok s európskym literárnym vývojom. Každý z autorov má v knihe pripojený podrobný biografický profil, rozbor jeho konkrétneho prínosu pre vývoj básnickej formy a dôkladné edičné poznámky. Hoci kniha vyšla na začiatku sedemdesiatych rokov, vďaka Šmatlákovej vysokej vedeckej erudícii nepodľahla lacnej politizácii a dodnes zostáva jedným z najlepších a najdostupnejších úvodov do štúdia slovenskej literárnej moderny.
-aige-