APOKALYPSA

Krátky popis:

Táto kniha svojím spôsobom predstavuje niečo ako cestopis. Ján Šafin rozpráva o ceste skrze mesiášske dejiny proroctiev o narodení Krista až po apokalypsy, rôzne chiliastické predpovede, či milenaristické očakávania. Nájdete tu aj svätosväté tvrdenia falošných aj pravých prorokov, konfesionálne vyznania a rôznych predstavách o stvorení a zavŕšení nášho sveta. Neraz je v knihe viac vysvetľovania, rozprávania a opisu než interpretácie, hoci aj nevedeckej.
Počas dlhej doby sa starožidovské a kresťanské dejiny odvíjali v závislosti od proroctiev a výkladov „osudu“, ktorý bol predpovedaný už dávno predtým. Apokalypsa dlhé stáročia poskytovala kľúč k ľudským dejinám a ich zmyslu. Tisícročné kráľovstvo malo predchádzať druhému Kristovmu príchodu. To boli hlavné medzníky vývoja a zatieňovali všetky ostatné dátumy v kalendári.
Vieru v eschatologické zavŕšenie dejín vystriedala viera v lepší a krajší zajtrajšok. Tá napriek nápadnej profánnej podobe nebola v konečnom dôsledku ničím iným ako sploštenou formou náboženského chiliazmu. Zasluhuje si však serióznu pozornosť aj keď je dnes už skôr len akousi ľudovou glosou. Keď sledujeme nedávny i terajší vývoj, stáva sa stále akútnejšou i aktuálnejšou.

Viera v armagedon, či ukončenie empirických dejín vo svetovom požiari, alebo desivé nešťastia, vojny, prírodné katastrofy, prestáva byť iba záležitosťou prostých hlupáčikov, či náboženských blúznivcov a pomätencov. Kataklizmy meniace celú planétu, uvrhnutú do zničujúceho ohňa, napriek všetkým pokrokárskym heslám a náladám, opäť vstupujú do spektra pozornosti rôznych nezávislých mysliteľov a bádateľov. Tí v nej nevidia iba slepý názor primitívnej masy, ale čosi, čo naozaj hýbe dejinami.
Apokalyptiku dnes študujú nielen teológovia a filozofi, ale aj sociológovia, antropológovia, psychológovia i niektorí politológovia. Sociálny dopad je ohromujúci a inšpirácia pre sociológiu je nevyčerpateľná. Ich dôležitosť v postmodernej epoche vzájomne komunikujúcich kultúr narastá. Neobmedzujú sa iba na židovsko-kresťanskú tradíciu, ale zapadajú do oveľa širšieho religiózno-kultúrneho a filozoficko-sociologického kontextu.
-torden-

Kniha „Apokalypsa“ s podtitulom Tajomstvá sa odhaľujú (2025) od slovenského teológa a historika prof. Jána Šafina je rozsiahla nábožensko-historická monografia vydaná vo vydavateľstve Torden. Dielo prepája teologický výklad eschatológie a Knihy Zjavenia so súčasnou geopolitikou, pričom skúma vývoj predstáv o konci sveta od biblických proroctiev až po novoveké chiliastické predpovede. Autor v nej analyzuje aj vplyv ideológií a mocenských elít na dnešné globálne konflikty.
-aige-

Rozsiahla historická a teologická práca približuje predstavy o zavŕšení dejín, príchode Mesiáša a konečnom osude sveta. Šafin sleduje cestu od biblických proroctiev cez židovské a kresťanské očakávania až po širšie spoločenské dôsledky apokalyptického myslenia. Zaujíma ho, ako ľudia v rozličných obdobiach rozumeli svojej prítomnosti prostredníctvom predpovedanej budúcnosti a ako nádej na zásadný obrat ovplyvňovala ich vnímanie dejín. Kniha je určená čitateľovi so záujmom o náboženstvo, filozofiu a dejiny ideí; vydavateľská anotácia ju charakterizuje ako rozprávačskú cestu témou, ktorá predpokladá určitú orientáciu v kultúrnych a náboženských súvislostiach.

Podstatnou líniou je vzťah medzi náboženským očakávaním spásy a svetskými predstavami lepšej budúcnosti. Autor interpretuje modernú vieru v pokrok a šťastnejší zajtrajšok ako premenu starších náboženských nádejí. Je to jeho výkladové stanovisko, prostredníctvom ktorého prepája teológiu so spoločenskými dejinami. Pozornosť venuje tiež návratu katastrofických predstáv v čase vojen a civilizačných otrasov. Apokalyptika tak v jeho podaní vystupuje ako sila ovplyvňujúca kolektívne očakávania, obavy a predstavy o zmysle ľudskej existencie.

K pochopeniu témy pomáhajú pojmy eschatológia, chiliazmus a milenarizmus. Eschatológia sa zaoberá poslednými vecami človeka a sveta; chiliazmus a milenarizmus súvisia s očakávaním tisícročného kráľovstva. Biblickým východiskom tejto predstavy je dvadsiata kapitola Zjavenia apoštola Jána. Jej obrazy však kresťanské tradície vykladajú rozdielne: doslovné očakávanie tisícročnej vlády je iba jednou z možností. Práve rozdiel medzi textom proroctva, jeho interpretáciou a očakávaniami veriacich tvorí dôležité pozadie celej problematiky.

Ján Šafin je slovenský pravoslávny teológ, vysokoškolský pedagóg a autor prác z oblasti cirkevných dejín, filozofie a náboženského myslenia. Pôsobí na Katedre cirkevných dejín a byzantológie Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity; podľa univerzitného profilu zastáva od roku 2007 funkčné miesto profesora pravoslávnej teológie. Podieľal sa na výskume ruskej filozofie, konfesionálneho vývoja strednej Európy i ruských mocenských a kultúrnych záujmov v Palestíne. Medzi jeho odborné publikácie patria Po stopách rytierov Sofie a Východná otázka v kontexte globalizácie. Toto zameranie vysvetľuje jeho záujem o prelínanie náboženských predstáv s politikou a historickým vývojom.

Slovo apokalypsa pôvodne znamená „odhalenie“ alebo „zjavenie“. Jeho dnešné používanie vo význame ničivej katastrofy predstavuje významový posun, pri ktorom do popredia vystúpili obrazy skazy. Biblická apokalyptika však zahŕňa aj nádej na obnovu, spravodlivosť a nový svet. Podtitul knihy sa preto vracia k pôvodnému významu pomenovania. Zároveň ide o tému, ktorej sa Šafin venuje dlhodobo: už v časopise Historia Ecclesiastica z roku 2011 publikoval štúdiu o milenaristoch, vizionároch a Šabtajovi Cvim, zasadenú do prostredia Moskovskej Rusi, puritánskeho Anglicka a Blízkeho východu. Apokalypsa tak nadväzuje na staršiu líniu jeho odborného záujmu.
-aicha-