Vyhľadať

EUGEN ONEGIN / BORIS GODUNOV / A INÉ

Polnoje sobranije sočinenij v šesti tomach, tom 3

Alexander Sergejevič Puškin

Vydalo: Tatran, Bratislava, 1982

Stav:  dobrý

Prebal:  prebal ošúchaný

Jazyk:  slovenčina

Preklad:  Ivan Kupec, Július Lenko, Milan Rúfus

Autor obálky:  Pavel Hrach

Vydanie:  1.

Edícia:  Zlatý fond svetovej literatúry (56.)

Výtlačkov:  6000

Strán:  352

ISBN:  61-369-82

7,00 

Dostupné

Krátky popis:

Znalcov Puškinovej tvorby udivuje neobyčajná mnohostrannosť jeho génia a šírka umeleckého videnia skutočnosti, akými sa môže pochváliť máloktorý zo svetových básnikov. V jeho diele sa odzrkadlili mnohé krajiny a mnohé epochy ľudských dejín. No nech písal o čomkoľvek, nikdy neprestal byť národným ruským básnikom. Jeho dielo evokuje pred našim zrakom všetky kraje nedozerného Ruska a celú ruskú históriu. Najstaršie Rusko našlo svoj odraz v jeho prekrásnych rozprávkach a v Piesni o Olegovi, Novgorodská republika vo Vadimovi, moskovské Rusko v Rusalke a Borisovi Godunovovi, Razinovo povstanie v piesňach o Stenkovi Razinovi, vláda Petra Veľkého v Poltave a v novele Černoch Petra Veľkého, Pugačovovo povstanie v Dejinách Pugačova a v Kapitánovej dcére, Veľká vlastenecká vojna v početných básňach a v novele Roslavlev atď. Ale najväčšiu pozornosť venoval Puškin svojej súčasnosti. Vtedajšie Rusko sa odzrkadlilo v jeho tvorbe naozaj všestranne. Eugena Onegina, Puškinov veršovaný román, Belinskij právom nazval encyklopédiou ruského života dvadsiatych rokov 19. storočia. Sú tu realistické obrázky zo života poddaných a sluhov, obraz života statkárov, dvorných kruhov, starej Moskvy a pod. Z dramatických diel najvýznamnejšia je dráma Boris Godunov. V nej zachycuje Puškin obdobie samozvaneckých búrok v Rusku. Po tejto historickej téme nesiahol náhodne. Historizmus je jednou z najzávažnejších stránok jeho svetonázoru a jeho tvorby. V správnom chápaní minulosti svojej vlasti videl kľúč na riešenie najdôležitejších problémov súčasnosti. V Borisovi Godunovovi nastoľuje Puškin problémy týkajúce sa vzájomných vzťahov cára a ľudu. Malé tragédie, ako ich nazval sám Puškin, sú dramatické útvary maximálne zhustené. Ich spoločnou črtou je tragický pocit života a strach z každej vášne - či už ide o skúposť, závisť, ľúbostnú nenásytnosť alebo vášnivé dychtenie po živote. No Puškinove dramatické diela nemajú len historickú hodnotu, svojou umeleckou hutnosťou, výraznou úsečnosťou, dramatickou výbušnosťou a silou vnútorného pátosu sú zároveň aj moderné, aktuálne.
*-*

Sledujte nás na Facebooku