OBEC STEPANČIKOVO

Krátky popis:

V novele Obec Stepančikovo od Fiodora Michajloviča Dostojevského je dej postavený na banálnej zápletke s paralelou skôr k francúzskej próze tej doby než k neskorším psychologicky prepracovaným románom. Hlavnou postavou je dobromyselný plukovník vo výslužbe Jegor Iljič Rostaněv, ktorého emocionálne manipuluje matka, vzdialení príbuzní a najmä Foma Fomič Opiskin, bývalý šašo generála Krachotkina a druh manželky plukovníkovej matky.
Foma Fomič využíva vydieranie a zastrašovanie, aby získal absolútnu kontrolu nad plukovníkovým hospodárstvom aj rodinným životom, čím sa stáva neobmedzeným pánom v ich domácnosti.
-knihobeh.sk-

Dej sa odohráva na statku v obci Stepančikovo, kde žije dobrosrdečný, no ľahko ovplyvniteľný plukovník Jegor Iľjič Rostanev. Do jeho domácnosti sa však postupne dostáva pod silný vplyv Fomu Fomiča Opiskina, bývalého spoločníka a šaša jedného generála, ktorý sa v novom prostredí mení na samozvanú morálnu autoritu.
Foma Fomič je márnivý, manipulatívny a mimoriadne zručný v citovom vydieraní. Svojich hostiteľov ovláda nie fyzickou silou, ale rečami o mravnosti, vzdelanosti, vznešenosti a urazených citoch. Dostojevskij cez túto postavu vytvára ostrú, miestami až grotesknú satiru na pokrytectvo, mocenskú manipuláciu a ľudskú slabosť. Ruské kritické vydania opisujú Fomu ako človeka, ktorý dokáže účinne využívať cnosti aj slabosti svojho okolia vo vlastný prospech. Hoci je Dostojevskij známy predovšetkým tragickými a filozoficky závažnými románmi, Obec Stepančikovo má výrazný komický a satirický charakter. Pod humorom sa však už objavujú témy, ktoré sa neskôr stanú pre autora typické: poníženie, túžba po moci, psychologická závislosť, sebaklam a komplikovaný vzťah medzi obeťou a manipulátorom.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 – 1881) patrí medzi najvýznamnejších ruských a svetových spisovateľov. Preslávil sa najmä románmi Zločin a trest, Idiot, Besy a Bratia Karamazovovci. Obec Stepančikovo vznikala v osobitnom období jeho života. Dostojevskij ju písal v rokoch 1857 – 1859, teda krátko po období sibírskeho väzenia a vyhnanstva. Prvýkrát bola uverejnená v roku 1859 v časopise Otečestvennyje zapiski, v novembrovom a decembrovom čísle. Pôvodný ruský názov znie: Село Степанчиково и его обитатели. Из записок неизвестного (Selo Stepančikovo i jego obitateli. Iz zapisok neizvestnogo) teda približne Obec Stepančikovo a jej obyvatelia. Zo zápiskov neznámeho. Jednou z najzaujímavejších postáv je bezpochyby Foma Fomič Opiskin. Dostojevskij ho koncipoval ako akéhosi „ruského Tartuffa“, teda obdobu slávneho pokrytca z Molièrovej komédie *Tartuffe*. Pri vytváraní tejto postavy naňho podľa literárnych komentárov vplýval aj jeho kritický vzťah k neskoršej publicistike Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Práve preto možno Obec Stepančikovo čítať nielen ako komickú prózu, ale aj ako štúdiu manipulátora. Foma nedisponuje majetkom ani formálnou mocou, a predsa dokáže ovládnuť takmer celú domácnosť tým, že v ostatných vyvoláva pocit viny a presvedčenie, že mu stále niečo dlhujú. Kniha pôvodne nevzbudila medzi Dostojevského súčasníkmi výraznejší ohlas. Jeho neskoršie veľké romány ju zatienili, no práve dnes môže pôsobiť prekvapivo moderne témou psychologickej manipulácie a citového vydierania. Zaujímavý je aj chronologický kontext. Obec Stepančikovo vyšla pred Zápiskami z mŕtveho domu, Zápiskami z podzemia, Zločinom a trestom či Bratmi Karamazovovcami. Čitateľ tak môže sledovať Dostojevského ešte pred obdobím jeho najslávnejších filozofických románov.
Klačko nebol iba prekladateľom Dostojevského, ale ešte tesne pred vydaním knihy sám viedol edíciu Spoločnosť priateľov klasických kníh. Obec Stepančikovo z roku 1941 teda vyšla v edičnom prostredí, na ktorého formovaní sa jej prekladateľ osobne podieľal.
-ai-