HROBÁR A DIEVČINA

Krátky popis:

Postihla Viedeň smrteľná kliatba? Viedeň 1894: Hrobára Augustina Rothmayera požiada inšpektor Leopold von Herzfeldt o nezvyčajnú láskavosť. Čudák z hlavného viedenského cintorína, ktorý sa vyzná vo všetkých podobách smrti, mu má porozprávať o konzervovaní zosnulých. Leopold totiž dostal nový prípad. Vo Viedenskom umeleckohistorickom múzeu sa našiel sarkofág s mŕtvolou, no nejde o múmiu starú tisíce rokov. Mŕtvym je známy profesor egyptológie, ktorého telo niekto zabalzamoval podľa starovekého rituálu len nedávno. Okamžite sa objavia špekulácie, že sa stal obeťou starobylej kliatby. Rothmayer ani von Herzfeldt však neveria v nijaké nadprirodzené vysvetlenie. Sú presvedčení, že to bola vražda.
Hrobár a dievčina je ďalší príbeh s inšpektorom Leopoldom von Herzfeldtom z čias, keď sa rodila moderná kriminalistika.
-d-

Keď sa vo viedenskom múzeu umenia nájdu mumifikované pozostatky slávneho egyptológa, inšpektor Leopold von Herzfeldt opäť spojí sily s hrobárom Augustom Rothmayerom, aby v tomto napínavom historickom detektívnom príbehu odhalili temné zákutia mesta.
Viedeň, rok 1894. Za Augustom Rothmayerom, svojským hrobárom z viedenského Ústredného cintorína, prichádza inšpektor Leopold von Herzfeldt s nezvyčajnou prosbou: potrebuje, aby ho Rothmayer naučil všetko o konzervovaní mŕtvych tiel – informácie, ktoré sú kľúčové pre nové vyšetrovanie. Zamestnanci viedenského Umeleckohistorického múzea pri otvorení staroegyptského sarkofágu narazia na dobre zachované telo Alfonsa Strössnera, uznávaného profesora egyptológie. Niektorí veria, že profesor sa stal obeťou dávnej kliatby, no Rothmayer ani von Herzfeldt týmto poverčivým rečiam neveria. Sú presvedčení, že išlo o vraždu. Pátranie po vrahovi ich zavedie medzi bezškrupulózne vyššie vrstvy viedenskej spoločnosti na sklonku storočia, ale aj na bizarné a nečakané miesta – od „večierkov s múmiami“ až po ľudské zoo. Strhujúci historický detektívny román opäť oživuje Viedeň na prelome storočí, a to v celej jej okázalosti i špine.
-g-

Viedeň roku 1894 znepokojí nález v Umeleckohistorickom múzeu. V sarkofágu leží telo známeho profesora egyptológie, ktoré niekto krátko po smrti zabalzamoval podľa staroegyptských postupov. Zdanlivá múmia sa stáva začiatkom vyšetrovania, pri ktorom sa odborné poznatky o smrti stretávajú s poverami a predstavou dávnej kliatby. Inšpektor Leopold von Herzfeldt sa preto opäť obracia na svojrázneho hrobára Augustina Rothmayera, ktorého skúsenosti z viedenského Ústredného cintorína presahujú obyčajné vykopávanie hrobov. Príťažlivosť príbehu spočíva v spojení detektívnej záhady, pochmúrnej atmosféry a obdobia, keď sa presadzovalo vedecké skúmanie zločinu. Hrobárova praktická znalosť ľudského tela dopĺňa vyšetrovateľovu snahu nájsť logické vysvetlenie udalostí. Za senzačným nálezom v múzeu sa otvára prostredie veľkomesta, v ktorom sa kultivovaná verejná tvár stretáva s násilím a skrytými ľudskými záujmami. Pötzsch využíva historické kulisy na vytvorenie napätia aj pocitu neistoty: čitateľ vie, že zdanlivo nadprirodzený jav môže mať celkom pozemskú príčinu, no odhalenie páchateľa tým nie je jednoduchšie. Román osloví najmä záujemcov o historické krimi s výrazným prostredím, neobvyklými vyšetrovateľmi a morbídnejšími námetmi. Predchádzajúci Hrobárov almanach pomáha spoznať vzťahy postáv; po tomto pokračovaní nasleduje Hrobár a vražda v krypte.
Autorov záujem o povolania spojené so smrťou má aj rodinné pozadie. Pri tvorbe Katovej dcéry čerpal z dejín vlastných predkov, katov z rodu Kuislovcov. Na svojej stránke približuje ich každodennosť vrátane liečiteľských vedomostí a vybavenia domácej lekárne. Aj pri čítaní hrobárskej série je preto zaujímavé sledovať jeho opakujúci sa motív: človek pracujúci na okraji spoločnosti môže vedieť o ľudskom tele a násilnej smrti viac než rešpektované autority.
Rothmayerovo pracovisko je skutočným miestom. Viedenský Zentralfriedhof otvorili v novembri 1874, takže v čase románového deja mal približne dvadsať rokov. Dnes historicky pôsobiaci cintorín bol teda pre postavy pomerne novým mestským zariadením. Slovenskú propagáciu knihy doplnilo aj čítanie úryvku v podaní Borisa Farkaša; ide o krátku zvukovú ochutnávku príbehu, ktorú sprístupňuje vydavateľský web.

Oliver Pötzsch (*1970) je nemecký spisovateľ, ktorý pred úspešnou literárnou kariérou pracoval ako novinár a autor filmových a televíznych príspevkov pre Bayerischer Rundfunk. Medzinárodne sa presadil historickou sériou Katova dcéra, ktorej knihy boli preložené do viac než dvadsiatich jazykov. Jej ústrednou postavou je schongauský kat Jakob Kuisl. V hrobárskej sérii autor presunul pozornosť do Viedne na sklonku 19. storočia, no zachoval záujem o smrť, spoločenské predsudky a ľudí, ktorých povolanie privádza k tajomstvám ostatných.

Martina Šturcelová prekladá do slovenčiny z nemčiny aj angličtiny. V jej práci sa stretávajú historické romány, detektívky a súčasná populárna próza. Okrem Pötzschovej Katovej dcéry preložila napríklad Dcéry továrnikovej vily od Anne Jacobsovej, Tri želania od Angely Marsonsovej a Po zatmení od Fran Dorricottovej. Skúsenosti s oboma jazykovými oblasťami jej umožňujú venovať sa rozličným podobám napínavej aj spoločenskej literatúry.

Monika Juríková je slovenská grafická dizajnérka, ktorá sa venuje aj experimentálnej typografii a vizuálnemu umeniu. Spolupracuje na dizajne časopisu Architektúra & urbanizmus a patrí k spoluzakladateľom projektu TypospoT, výstavnej platformy predstavujúcej typografiu vo verejnom priestore. Jej tvorba tak zahŕňa knižné a časopisecké úpravy aj prácu s písmom mimo tradičnej tlačenej stránky.