FARÁR Z ARSU

Krátky popis:

Ján Mária Vianney (1786 - 1859) pracoval až do svojho 19. roku života na rodinnej farme, uprostred hrozby a prenasledovania francúzskej revolúcie. Už ako chlapec sa chcel stať kňazom, ale kvôli svojmu slabému talentu sa mu len najväčším úsilím a ťažkosťami podarilo dosiahnuť svoj vytúžený sen. Ako mladého kňaza ho poslali do dedinky Ars, ktorá vtedy mala 230 obyvateľov a trochu lásky k Bohu. Ale intenzívne modlitby kňaza, vyčerpanie a práca, ktorú obetoval za oživenie ich viery, spovedanie a inšpirujúce kázne, čoskoro urobili z Arsu miesto navštevované nespočetnými pútnikmi z celého sveta.
Román Farár z Arsu je životný príbeh kňaza, ktorý Bohu obetoval všetko.
-d-

Farár z Arsu je románovo spracovaný životopis svätého Jána Máriu Vianneya (1786 – 1859), jedného z najznámejších katolíckych kňazov 19. storočia. Wilhelm Hünermann približuje jeho cestu od jednoduchého vidieckeho chlapca cez namáhavé štúdium a kňazskú vysviacku až po pôsobenie v malej francúzskej obci Ars.

Vianney pochádzal z roľníckej rodiny a jeho cesta ku kňazstvu nebola jednoduchá. V mladosti mal slabé vzdelanie a veľké problémy najmä so štúdiom latinčiny. Napriek tomu sa mu po viacerých prekážkach podarilo dosiahnuť kňazskú vysviacku v roku 1815. Po príchode do Arsu našiel malú vidiecku farnosť. Postupne sa však stal mimoriadne vyhľadávaným duchovným a spovedníkom. Do Arsu začali prichádzať veriaci z čoraz väčšej vzdialenosti a na konci jeho života bolo miesto známe po celom Francúzsku. Hünermann jeho príbeh podáva ako živý biografický román, nie ako strohý historický životopis. Kniha zachytáva Vianneyho vytrvalosť, asketický spôsob života, modlitbu, službu ľuďom a mimoriadnu oddanosť kňazskému povolaniu. Zároveň približuje náboženské a spoločenské pomery vo Francúzsku po Francúzskej revolúcii.

Jean-Marie Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly pri Lyone. Detstvo strávil prácou na hospodárstve a podľa Benedikta XVI. bol ešte ako sedemnásťročný prakticky negramotný. Túžba stať sa kňazom ho však neopustila. Za diakona bol vysvätený 23. júna 1815 a za kňaza 13. augusta toho istého roku. Najvýraznejšie sa zapísal do dejín svojím pôsobením v Arse, kam prišiel ako mladý kňaz. Preslávil sa predovšetkým ako spovedník a duchovný poradca. V posledných rokoch života k nemu prichádzali ľudia z celého Francúzska. Zomrel 4. augusta 1859. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1905, za svätého v roku 1925 a pápež Pius XI. ho v roku 1929 vyhlásil za patróna farárov celého sveta.

Wilhelm Hünermann (1900 – 1975) bol nemecký katolícky kňaz, spisovateľ a autor biografických románov. Narodil sa 28. júla 1900 v Kempene a za kňaza bol vysvätený v roku 1923.Ťažiskom jeho tvorby boli románové životopisy svätcov a významných osobností katolíckych dejín. Napísal viac než päťdesiat kníh, z toho približne tridsať biografických románov. Jeho diela vyšli v mnohých jazykoch a podľa dostupných životopisných údajov dosiahli celkový náklad viac ako tri milióny exemplárov. Na slovenskom a českom trhu je známy aj z ďalších životopisných kníh, napríklad Svätý Vincent de Paul, Mních medzi vlkmi, Princ Gonzaga, Klement Mária Hofbauer, Ján XXIII., Na ostrov smrti či Živé svetlo. Zaujímavou kapitolou jeho života je obdobie nacistického Nemecka. Počas druhej svetovej vojny mu Reichsschrifttumskammer zakázala literárnu činnosť a niektoré jeho knihy boli zakázané alebo skonfiškované. Po vojne krátko viedol aachenské cirkevné noviny a od roku 1947 sa sústredil predovšetkým na písanie.

Vianneyho cesta ku kňazstvu bola paradoxná: muž, ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších kňazských osobností katolíckej cirkvi, mal v mladosti značné študijné problémy a k vysviacke sa dostal až po opakovaných ťažkostiach. Benedikt XVI. práve túto stránku jeho života vyzdvihoval ako príklad toho, že jeho učitelia dokázali za akademickými obmedzeniami rozpoznať iné schopnosti budúceho kňaza. Jeho povesť spovedníka nadobudla mimoriadne rozmery. Z malej dedinky Ars sa počas jeho pôsobenia stalo pútnické miesto, kam ľudia cestovali kvôli osobnému stretnutiu a spovedi. Keď zomrel, jeho meno už bolo známe ďaleko za hranicami jeho farnosti. Ján XXIII. venoval pri 100. výročí Vianneyho smrti v roku 1959 celú encykliku Sacerdotii nostri primordia jeho životu a kňazskému príkladu. Pri 150. výročí jeho smrti v roku 2009 vyhlásil Benedikt XVI. Rok kňazov a za jeho vzor postavil práve farára z Arsu. Aj pápež František sa k Vianneymu vrátil v roku 2019, keď pri 160. výročí jeho smrti adresoval kňazom osobitný list a opäť pripomenul jeho postavenie patróna farárov.

Zaujímavý je aj samotný Hünermannov spôsob písania. Farár z Arsu nie je vedecká biografia, ale biografický román. Autor využíva historickú osobnosť a reálne udalosti, no podáva ich beletristickými prostriedkami, s dialógmi, scénami a dramatizáciou. Pri čítaní preto treba odlišovať historické jadro života Jána Máriu Vianneya od literárneho spracovania jednotlivých situácií.
-ai-